Lenka Hruščáková
Prečo sa z nás vytráca ľudskosť?
Zamýšľam sa nad tým, čo sa s nami ako ľuďmi stalo, a aký kus reparácii nás ešte čaká.
Som veľmi zvedavý človek a rada si veci robím po svojom. Verím, že čím viac pochopím samú seba, tým ľahšie sa mi bude žiť. Keď mám čo povedať, neostávam ticho. IG @hruscka Zoznam autorových rubrík: práca na sebe, vzťahy naše každodenné, detstvo, deti, výchova, Nezaradené, liečenie sa z perfekcionizmu, les, Súkromné
Zamýšľam sa nad tým, čo sa s nami ako ľuďmi stalo, a aký kus reparácii nás ešte čaká.
Nedávno som si vypočula veľmi zaujímavý podcast od Morgan Harper Nichols, v ktorom mi ukázala zaujímavú perspektívu ako pozerať na veci, ktoré zdieľame...
Keď som premýšľala, ako lepšie opísať túto každodennú návštevu, napadlo mi podať to skrze tento jednoduchý príbeh.
Milujem stretávať zaujímavých ľudí a zbierať ich životné príbehy. Vždy ma fascinovali ľudia, ktorí majú niečo odžité a hovoria z vlastných skúseností.
Pravda je taká, že mi tento rok ubehol neskutočne rýchlo. A som za to aj veľmi rada. Neviem sa dočkať konca roka a chcem, aby bol ten nový stokrát lepší.
Dnes píšem z pohodlia svojho domova. Nemusím sa báť o svoj život. Mám všetko, čo k životu potrebujem. Strechu nad hlavou, pitnú vodu a jedlo v chladničke. Keď som vonku, nestretávam sa s rasistickými poznámkami.
Keby som mala čakať na chvíľu, kedy budem konečne pripravená na 100%, tuti fruti, na stav nejakej dokonalej pripravenosti... čakala by som celý život.
Odkedy som objavila Brene Brown, neviem sa jej výskumov nabažiť. Zaujala ma, lebo kto v dnešnej dobe skúma hanbu a zraniteľnosť? A ich koreláciu s odvahou a ďalšími pocitmi?
V prvom rade, ti chcem povedať, že to čo vidíš na sociálnej sieti NIE JE REALITA!!! Pozeráš sa na perfektne prepracovanú formu bulvárného magazínu, kde ale nie sú škandalózne udalosti celebrít, ale niečo ešte diabolskejšie...
Pred tým, než nás posadia do lavíc a začnú nás učiť, mali by nás najprv naučiť ako sa učiť. Respektíve, v ideálnom prípade by každého z nás individuálne pozorovali a zistili by, akou formou sa najlepšie učíme nové veci.
Každý z nás sa môže sa stať vlastným rodičom, prevychovať sa a prevziať tak zodpovednosť a moc do vlastných rúk. Nemusíme ukazovať prstom, obviňovať ostatných a byť v pozicií nešťastníka, ktorý sa proste...
Ani neviem, kde začať. Sú to síce už dva roky, odkedy som bola ako aupair na Korzike, ale spomienky ostali a nie je ich málo. Bola to naozaj skúsenosť s veľkým S, a preto som sa rozhodla nenechať si ju iba pre seba.
Šťastie chápem ako životnú pohodu, vedieť sa radovať, úprimne tešiť, mať energiu... Som si vedomá toho, že život je pestrofarebný a nie vždy je to ružové. To ale neznamená, že sa prestanem snažiť a pracovať sama na sebe.
Najlepšie sa mi píše, keď sa musím učiť a nestíham. Vlastne sa mi vtedy najlepšie upratuje, prokrastinuje a vlastne všetko, len nie učenie sa na skúšku. Idem Vám teda rýchlo zrhnúť celkom inšpiratívnu myšlienku z prejavu od Emily
Hovorím, keď mám čo povedať... Keď si niečo dôležité uvedomím, niečo zaujímavé prečítam, alebo započujem, tak sa o to chcem podeliť.
Nedávno som si prečítala veľmi pravdivú myšlienku : Spôsob, akým komunikujeme so svojimi deťmi sa stane ich vnútorným hlasom.
Väčšina z nás v tínedžerskom veku potrebuje niekam patriť. Je to pochopiteľné, táto potreba sa nachádza aj v slávnej Maslowej pyramíde ľudských potrieb. Nechceme byť sami. Desí nás to.
Nechcela som písať o vzťahoch. Je to pre mňa príliš intímne, osobné a nechcela som si do toho púšťať široké okolie. Jedno ale nedokážem zmeniť.
Áno, je to pravda, tak hurá... poďme žiť život bez strachu. Aj keď s chybami, ale čo už... život neprišiel s inštrukciami ;-)
Aký život žijete? Aký život ste prežili? Keď raz budem stará a budem spomínať na svoj život, chcem sa pritom usmievať. To ale neznamená, že žijem život v ktorom nerobím chyby...