Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Odvaha byť nepopulárny (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Ahoj, LeNka.

Nejak si nabrala blogofrekvenciu :-). Ale nič proti tomu, naopak, dobre sa čítaš.

Len dnes neviem, či som celkom pochopil, ako definuješ popularitu. Lebo ak nie, celý tento príspevok sa vydá na Tríbeč...
Ale skúsim, za to nič nedám. Veď už sme trocha pokecali a mňa to vždy obohatilo.

Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí, ako sa zbaviť starostí a začať žiť, predaných 15 miliónov výtlačkov... (= 15 miliónov šťastných ľudí, zbavených starostí a obklopených priateľmi?).

Starý dobrý Dale :-).
Ale takto jednoducho to nefunguje...
Asi o tom sa dnes bavíme.

Je popularita, nazvime ju "globálna". Ľudia vedia, kto je Meky Žbirka či Adela kedysi Banášová (narýchlo si nespomeniem, aká je teraz, čo môže byť rana jej egu a popularite :-).

V istom zmysle po takej popularite túžia všetky deti. Ktorý chalan nechcel byť kozmonautom či hokejistom v NHL, ktorá baba nechcela byť speváčkou, herečkou či modelkou.

Nie každý ale môže byť Żigo Pálffy (pamätná hláška jeho učiteľky: Žigo, Žigo, a ty si myslíš, že ťa hokej uživí? :-) či čo ja viem Zuzana Kanócz (veľká sympaťáčka).
A to hovorím len o "domácich zdrojoch", ako asi motivujú Ronaldo, Messi či Angelina Jolie...
Ale mám pocit, že nemyslíš celkom túto popularitu. Či?

Tak prehodím výhybku.
Myslím, že sa bavíme o popularite "lokálnej" (nie celkom výstižné), ktorá ale môže dospieť aj do vyššieho "levelu".
Teda o našej túžbe byť "v kolektíve obľúbený", najlepšie ešte v nejakom smere vynikať. Začína to v škole, neskôr v práci (popularita môže pomôcť aj v kariérnom postupe... ), či v inej sfére - politika, šport, záujmové komunity...

A na oltár tejto túžby treba občas "poprieť seba samého". Alebo inak, konať občas proti svojmu presvedčeniu, len aby mi "neklesla karma" (povedané v blogovo diskutérskej terminológii).

Priznám sa, že myšlienka, že za touto snahou je "hlboký pocit, že nie som dosť dobrá a musím byť na pozore a robiť všetko preto, aby som bola akceptovaná, prijímaná a obľúbená" ma celkom prekvapila. Takto som sa nad tým nikdy nezamýšľal. Ale o tom možno v ďalšom príspevku.

Čiže. Čo môžeš urobiť, aby si sa vymanila z toho "komplexu"?

Vravíš, že kľúčová je ODVAHA.
Nájdeš odvahu a pôjdeš "proti davu", a možno "proti všem". Zahodíš pretvárku a vyslovíš svoj nekonformný názor, alebo urobíš niečo neštandardné, ostatným "proti srsti", ale v súlade so svojim presvedčením a svedomím.
Riziko je nielen pokles popularity, ale aj ignorancia ba až vyhostenie z komunity.
Výsledok je ale spomínaná "sloboda a prijatie seba samého". Čo zrejme za to stojí.

"To najhoršie, čo sa pri rozohratí tejto nebezpečnej hry môže stať je, že vás opustia ľudia, na ktorých vám záleží a ostanete sami".

Ale najlepšie zasa je (môj názor) zistenie, že tým ľuďom naopak nezáležalo na tebe a hrali divadielko. A možno budeš prekvapená, kto ostal.
"Plevy odešli a na jevišti zůstalo zrní".

Tu to stopnem. Lebo neviem, či nie som na slepej koľaji v predlese Tríbeča...
A či netreba zacúvať mašinku späť pred výhybku :-).
A začať znova.

(mali sme na výške skúšajúceho. Na začiatku natiahol budík, 30 minút na odpoveď, a študent začal. Skúšajúci celý čas nezasiahol do odpovede, neusmernil neboráka z prípadnej "odbočky" späť na "hlavnú cestu". No a keď zacrndžal budík, buď mlčky zapísal známku, alebo sucho zahlásil: ešte raz. Veci neznalý študent zdesene hlesol. Ešte raz to mám povedať? Na čo kamenná tvár. Nie. Ešte raz prídete...)

(zasa som sa rozpísal. Takže ešte dokončenie :-)
 

Takže stručné dokončenie.

Následne po prípadnej Tvojej reakcii dám (alebo nedám, pokiaľ som sa náhodou už vykoľajil) svoje vnímanie a osobné skúsenosti.

(ono občas sa človek ocitne v paradoxnej situáci, zvanej "mlynské kamene". Kde pokles popularity v jednej skupine automaticky vyvolá opačný proces u druhej).

Aj sa zamyslím nad Tvojou úvahou:
" A je tiež nemožné, aby ste nenašli ľudí, ktorí budú na rovnakej vlne, na akej ste vy. Je to len otázka času, kedy sa začnú správni ľudia objavovať."
 

AHOJ MIKI

áno áno pochopil si to na jedničku :) Myslela som popularitu, nie slávu, aj keď asi to nebude až také odlišné, tá snaha o to stať sa slávnym a snaha o to stať sa populárnym. Mysím, že by som našla pod povrchom oboch podobné záležitosti.

A áááno, kľúčova je odvaha. Odvaha postaviť sa na nohy a povedať "to som ja, tu som, komu sa nepáčim, nech pokojne odíde" :) Je za tým všetkým veľká vnútorná sila, ako pomaly zisťujem.. a je to oslobodzujúce a z môjho uhlu pohľadu nevyhnutné :)
A vďaka za reakciu!
 

Som rád, že som na "správnej trati" :-)

Už len stručne (? :-)

K tým "mlynským kameňom" a nevďačnej pozícii.

V podstate ide o rozpor v popularite, kde vzťahy nie sú "v rovnováhe".

Už v škole začína dilema.
Chcem byť "populárny" najmä v kolektíve, či u učiteľov? Ono sa to často "bije", aby som nebol u spolužiakov za "šprta".

Táto dilema sa môže neskôr presunúť na pracovisko, najmä ak sú vzťahy napäté. Byť populárny u kolegov môže brzdiť kariérny postup. A naopak, ambície a "popularita" u šéfstva môžu viesť k nevraživosti u kolegov, až k povesti "donášača".

Mne sa nejako darilo tieto roviny drżať v rovnováhe. Či už v škole ako študent, alebo na pracovisku v pozícii kantora aj člena vedenia (ale vždy som to mal uľahčené, mal som šťastie na výborné kolektívy).

A mám aj "dary", nadelené od "sudičiek".

Som pomerne dominantný a zároveň nekonfliktný (ale zasa odtiaľ potiaľ. Ak sa niekto naváža do mňa alebo mojich blízkych, som nekompromisný. Viď aj tu jeden nemenovaný bloger...).

A ešte jeden dar. Ešte na výške sa ma kamoš, túžiaci práve po takejto popularite, pýtal. Miki, ako to robíš, že si vždy taký vtipný a prirodzený? Na to neviem dať odpoveď ani dnes. Proste sudičky :-).

Úplný extrém som zažil na vojne. Tam aj sudičkovské dary pôsobili "s ručením obmedzeným"...

Totiž ak "dusno" na pracovisku prekročí hranice únosnosti, môžem zmeniť zamestnanie. Niekedy je to ťažké, ale tá slobodná voľba tu je.

Vojenčina bola v podstate "rok nepodmienečne", bez možnosti voľby.
A ako absolventi sme boli medzi tými "mlynskými kameňmi". Medzi ktorými panuje nezmieriteľný boj a niekedy až nenávisť. Pre jedných je vojna dva roky strateného života, pre druhých živobytie. Často jediné, ktoré vedia (ale nechcem paušalizovať).

Na jednej strane "záklaďáci", ktorí chcú nejako prežiť a máš za nich zodpovednosť. A vieš, že pre niektorých je jediné rozptýlenie chľast a ochotné dievčence.

Na druhej strane "lampasáci", dôstojníci z povolania, pre ktorých je vojna chlieb každodenný. A nestoja o zbytočné problémy. Pre niektorých si problémom už aj ty.

A ty musíš balansovať ako povrazolezec.

Niekto zvolil popularitu u mužstva. Čo niekedy (často) znamenalo kryť ich prúsery. A nevôľu tých "hore", lebo podporuješ "bordel".

Iní šli v prúde s veliteľmi. Čím si vykoledovali nevôľu u mužstva spojenú s každodennými drobnými či väčšími naschválmi.

A úplne najhorší bol pocit, že nech zvolíš ktorúkoľvek variantu (alebo sa pokúsiš o neutrálnu polohu), v prípade prúseru ťa jedni aj druhí pokojne hodia cez palubu a prúser kľudne hodia na teba. Každý si chráni svoju kožu (však napokon aj ty...)

Ale jedno ma vojna naučila dokonale. V civile ma len tak ľahko niečo "nevytočilo" :-).

Ešte som sľúbil k Tvojej úvahe.
Tu už stručne naozaj.

Podpisujem v plnom rozsahu.
Mne sa pár ľudí na "rovnakej vlne" už objavilo...
 


Najčítanejšie


  1. Jozef Sitko: Fico premiérovi naozaj pomáha ... Počúvne ho? 729
  2. Peter Kalivoda: Stratená generácia v školách. Koho trápi vzdelanie našich detí? 691
  3. Peter Lucian Baláž: Mamine cecky 593
  4. Ivanka Klepáčová: Ako som cestovala do Ameriky v strede celosvetovej pandémie 575
  5. Stop alibizmu: Mlčím ako partizán!... Váš poslanec NR SR Ľuboš Krajčír zo Sme rodina 524
  6. Alžbeta Szomolaiová: Chleb 399
  7. Michael Achberger: Takto rozprúdite lymfu namaximum a ľahšie schudnete! 370
  8. Milan Resutík: Niktovia a závisláci 238
  9. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (5. - 11.3.1921) 235
  10. Paula Kentošová: Dovolenka vás nezabije, koronavírus áno. A aj hanba 227

Rebríčky článkov


  1. Štefan Vidlár: Vám, milé ženy!
  2. Ľudovít Daňo: Tvrdý, tvrdší, ešte tvrdší a najtvrdší lockdown
  3. Jozef Neoral: Ako súvisí PODMIEŇOVACÍ SPÔSOB s podmienečným trestom
  4. František Cudziš: Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien
  5. Martin Stračiak: 03 - Boj
  6. Kristína Jakubičková: Je samota démon?
  7. Denis Jacko: Recidíva
  8. Július Kovács: Manipulácia verejnoprávnych medií Jaroslav Rezník človek Danka a Fica
  9. Radoslav Tore: Vo vzduchu cítiť závan lepších časov
  10. Andrej Csino: SPOMIENKA NA SPUTNIK V


Už ste čítali?