A čo si cením najviac, je prepojenie teórie s praxou. Myslím tým výskumy fixného a flexibilného typu zmýšľania a vlastný "experiment" s preformulovaním frázy "mal by som". (upútali ma už minulé Tvoje blogy, kde to máš nastavené podobne).
Ten "experiment" sa mi vidí fajn, ak to teda u Teba funguje tak, že "mala by som (urobiť)" vzbudzuje odpor (a teda vnútorná rebelka spôsobí, že to neurobíš).
Ale po preformulovaní: "Ak urobíš, čo sa od teba očakáva, všetko bude ok. Ak tak neurobíš, všetko bude ok. Nájdeme spôsob, ktorý ti bude vyhovovať." spočíva ten spôsob v tom, že odpor pominul a "urobíš". (teda predpokladám)
Čo tým chcem povedať? Závisí od činnosti, ktorá je za "mal by som". Lebo čo ak to preformulovanie u mňa tak fungovať nebude. Naopak, tá druhá časť ma "uchlácholí", že ak aj neurobím, všetko bude aj tak OK.
Ak si poviem, mal by som napísať blog, tak podľa Tvojej formulky to bude úspešne fungovať. No a čo keď ho napíšem o rok...
Ak to je ale "mal by som" podať daňové priznanie, tak mám trocha obavy. Lebo je tu nejaký dedlajn a "mal by som" sa nenápadne zmení na "musím".
Čo s tým?
Zmením tému.
"Čo dokáže nepríjemnú činnosť premeniť na znesiteľnú a dokonca príjemnú? Hra."
Veľmi dobrý nápad. Sám ho používam teraz v dištančnom vyučovaní a snažím sa hravosť "prepašovať" do matematiky v maximálnej možnej miere. Funguje to. Čím menšie deti, tým lepšie.
"A čo zabíja hravosť? Bohužiaľ dôraz na externé hodnotenie. Čím väčšiu váhu prikladáme známkam a výsledkom, tým viac zapadneme do fixného typu zmýšľania."
Tu som tak trochu v Hlave XXII. Žiaľ, známkovať sa v súčasnom školskom systéme musí. Navyše sa mu prikladá neprimeraná dôležitosť pri prechode na vyšší stupeň školy, kde vieme, že podľa úrovne škôl nie je jednotka ako jednotka (inde by nebola možno ani trojka).
Preto zdôrazňujem deťom aj rodičom, že podstata je to, čo sa deti reálne naučia a budú vedieť aj používať. V tejto pandemickej dobe radšej preberiem menej, ale tak, aby to (každý v rámci svojich možností) pochopili všetci. Známka je druhoradá.
Ide o to, aby známka motivovala a nebola vnímaná ako trest. V matematike o to viac, že tam sa všetko nedá "nabifliť", vyžaduje sa aj miera talentu (podporená samozrejme prácou, sám o sebe talent nestačí).
A navyše v tejto "dištančnej dobe" tá "túžba" po dobrej známke môže zlákať k tomu, že známku dostane v podstate rodič či starší súrodenec.
Toľko moje postrehy a myšlienky. Za tie Tvoje ďakujem, zasa som trocha intelektuálne "bohatší" :-).
Zaujímavá perspektíva... ako zvyčajne Miki :) Áno, máš pravdu, záleži na tom, čo je za "mal by som".. Za mojím "mala by som" nie sú veci ako platenie daní (ktoré sú nediskutabilné:)... tam sa môj vnútorný rebel neozýva, lebo prijal, že je to podmienka dospelého pieskoviska... )
Ale to "mala by som", ktoré som mala na mysli sú činnosti, ktoré sú pre nás prospešné, ale máme k nim odpor, pretože cítime, že sa to od nás očakáva, a je s tým prepojený strach, že ak sklamem, bude zle... Napríklad ísť cvičiť.. zdokonaliť sa v niečom a pod.
Funguje to. Čím menšie deti, tým lepšie. - to som rada, že to funguje na drobcoch. ale ja by som to ordinovala zaradom aj tým najväčším dospelákom...
Ide o to, aby známka motivovala a nebola vnímaná ako trest. - možno by známka nemusela motivovať, možno by mohlo byť motiváciou niečo úplne iné a známka by bola iba ukazateľ toho, či študent látku pochopil...
Aj keď ja viem, že sme ďaleko ešte od niečoho takého... len som si chcela zapremýšľať nahlas :) Aj s digitalizáciou školstva som si myslela, že sme ešte ďaleko, a hľa.. zrazu sa stalo aj nemožné, možným...
Výborný článok, Lenka.
(upútali ma už minulé Tvoje blogy, kde to máš nastavené podobne).
Ten "experiment" sa mi vidí fajn, ak to teda u Teba funguje tak, že "mala by som (urobiť)" vzbudzuje odpor (a teda vnútorná rebelka spôsobí, že to neurobíš).
Ale po preformulovaní: "Ak urobíš, čo sa od teba očakáva, všetko bude ok. Ak tak neurobíš, všetko bude ok. Nájdeme spôsob, ktorý ti bude vyhovovať." spočíva ten spôsob v tom, že odpor pominul a "urobíš".
(teda predpokladám)
Čo tým chcem povedať?
Závisí od činnosti, ktorá je za "mal by som".
Lebo čo ak to preformulovanie u mňa tak fungovať nebude. Naopak, tá druhá časť ma "uchlácholí", že ak aj neurobím, všetko bude aj tak OK.
Ak si poviem, mal by som napísať blog, tak podľa Tvojej formulky to bude úspešne fungovať. No a čo keď ho napíšem o rok...
Ak to je ale "mal by som" podať daňové priznanie, tak mám trocha obavy. Lebo je tu nejaký dedlajn a "mal by som" sa nenápadne zmení na "musím".
Čo s tým?
Zmením tému.
"Čo dokáže nepríjemnú činnosť premeniť na znesiteľnú a dokonca príjemnú? Hra."
Veľmi dobrý nápad. Sám ho používam teraz v dištančnom vyučovaní a snažím sa hravosť "prepašovať" do matematiky v maximálnej možnej miere. Funguje to. Čím menšie deti, tým lepšie.
"A čo zabíja hravosť? Bohužiaľ dôraz na externé hodnotenie. Čím väčšiu váhu prikladáme známkam a výsledkom, tým viac zapadneme do fixného typu zmýšľania."
Tu som tak trochu v Hlave XXII.
Žiaľ, známkovať sa v súčasnom školskom systéme musí. Navyše sa mu prikladá neprimeraná dôležitosť pri prechode na vyšší stupeň školy, kde vieme, že podľa úrovne škôl nie je jednotka ako jednotka (inde by nebola možno ani trojka).
Preto zdôrazňujem deťom aj rodičom, že podstata je to, čo sa deti reálne naučia a budú vedieť aj používať. V tejto pandemickej dobe radšej preberiem menej, ale tak, aby to (každý v rámci svojich možností) pochopili všetci. Známka je druhoradá.
Ide o to, aby známka motivovala a nebola vnímaná ako trest. V matematike o to viac, že tam sa všetko nedá "nabifliť", vyžaduje sa aj miera talentu (podporená samozrejme prácou, sám o sebe talent nestačí).
A navyše v tejto "dištančnej dobe" tá "túžba" po dobrej známke môže zlákať k tomu, že známku dostane v podstate rodič či starší súrodenec.
Toľko moje postrehy a myšlienky. Za tie Tvoje ďakujem, zasa som trocha intelektuálne "bohatší" :-).