Či vlastne akési "súmetaforie" :-). (bol podkladom sen?).
Musel som to prečítať viackrát, hneď po ránu takýto strečing mysle (že jednoduchý príbeh :-). Aj tak som si nie istý, či som pochopil presne, ako to bolo myslené. Možno mám zatiaľ viac otázok ako odpovedí, viac hádaniek ako rozlúštení...
Aká je škála "previnení"? Kde začína rebélia proti vlastným pravidlám? Ako sa tieto odkláňajú od všeobecne akceptovaných konvencií? Aký trest žiadajú krikľúni "obviňte ju!"? Je dôležitejšia myšlienka autora alebo interpretácia čitateĺa?
(inak mám rád takéto trocha kafkovčiny so závanom Twin Peaks, kde "sovy nejsou, čím sa zdají být...
A kde agent Cooper zahlâsi:„Logikou u žen nic nevysvětlíte, při stvoření totiž vznikly podle úplně jiných výkresů.” Ale to je dobre. Alebo aby som dodržal trocha záhadnú atmosféru, dám moju obľúbenú formulku. Ani dobre, ani zle, ba práve naopak... ) Ha, stručnosť. Moja silná stránka, na ktorej neustále pracujem :-)
Takže skrátim to. Ešte raz Ti želám, nech je budúci rok podľa Tvojich predstáv a hlavne bez zbytočných stresov. Ak som správne pochopil aspoň niečo, jeden zo základných predpokladov je splnený (zhovievavý sudca, ktorý vidí zdanlivé previnenia, zlyhania či nesplnené očakávania s nadhľadom a bez zveličovaní).
No dosť bolo myšlienkových strečingov. Hola, hola, silvestrovská túra volá.
Ďakujem Ti znovu :) Aj tebe ešte raz, všetko dobré do nového roka. Dobré si postrečoval svoju myseľ, tvoje otázky strečujú teraz tú moju. Bol podkladom sen? - nie, podkladom bol každodenný journaling - vypisovanie pocitov, aby som sa v nich vyznala, odkiaľ prišli a čo presne znamenajú Aká je škála "previnení"? - to je individuálne, u mňa je to buď alebo, rozsudok smrti alebo milosť Kde začína rebélia proti vlastným pravidlám? - toto sa asi nedá tak ľahko uchopiť, u mňa je tá rebélia vtedy, keď riskujem... nerobím, čo by som "mala" alebo čo sa odo mňa očakáva alebo nejdem podľa nejakej vopred schválenej šablóny. Aký trest žiadajú krikľúni "obviňte ju!"? to bude zase individuálne, u mňa žiadajú, aby som sa za seba hanbila, aby som nevychádzala von, a aby som sa cítila nehodná Je dôležitejšia myšlienka autora alebo interpretácia čitateĺa? - vieš túto otázku preformulovať? nie som si istá, že som ju pochopila
V podstate táto úvaha je voľným pokračovaním predošlého článku, kde išlo o prácu s presvedčeniami. V tomto článku som chcela ukázať, aké dôležité je uvedomiť si tento vnútorný súd a aj fakt, že milosť alebo rozsudok smrti si udeľujeme sami. Samozrejme obrazne povedané.
Ak by som mala byť konkrétna a trochu to zjednodušiť, tak napríklad na tento "súd so sebou" sa chodí súdiť o získanie sebadôvery. Rozhodujeme sa, či si ju dnes zaslúžime na základe nejakých svojich kritérii. Väčšinou je to vonkajší potlesk a uznanie. Preto po nich tak bažíme :) Snažíme sa prekričať tie ostatné hlasy, ktoré kričia "nie nie, mať sebadôveru si dnes nezaslúžIš" ak to úplne zjednoduším. No a celá pointa je tá, že v tom hľadisku (tie hlasy v našej hlave) budú vždy aj pozitívne, aj negatívne a sudcom sme mi sami, takže rozhodnutie, či si dnes zaslúžime semadôveru, je v našich rukách.
Najprv ďakujem za priania do nového roka. A tiež blahoželám k jubilejnému sedemdesiatemu kroku k splneniu cieľa.
Zároveň už nové nepridávam, aby sme sa nezacyklili :-).
Nuž, minule som mal strečing ranný, teraz skúsim večerný. Overíme príslovie, či ráno je múdrejšie večera.
Najprv k minulému príspevku, ako som citoval agenta Coopera:„Logikou u žen nic nevysvětlíte, při stvoření totiž vznikly podle úplně jiných výkresů.”
Dodatočne som si uvedomil, že to mohlo vyznieť ako istá "degradácia" ženskej logiky. Ale tak som to nemyslel a som presvedčený, že ani agent Cooper. Ide len o to, že muži a ženy sú proste iní. Niekde sú tie prirovnania Mars a Venuša či Jing a Jang. Čo je dobre, môžu sa vzájomne doplňovať a obohacovať. Na druhej strane môžu na tú istú vec vznikať odlišné pohľady. To len aby sme predišli nedorozumeniam.
No a teraz reakcia na Teba (možno to bude vyzerať, že z pozície mojich šedín a profesie mentorujem, ale nie je to tak. Aj mne sa stále stáva, že v niečo uverím a potom príde studená sprcha).
Myslím, že moje tajničky a otázky si zväčša vyriešila a zodpovedala. Tak len pár postrehov.
"každodenný journaling - vypisovanie pocitov, aby som sa v nich vyznala, odkiaľ prišli a čo presne znamenajú" Máš môj úprimný obdiv. Asi aj toto spadá do myšlienky agenta Coopera. Ja by som to nedal. Alebo si dláždil cestu k psychoanalytikovi :-)
"... u mňa je tá rebélia vtedy, keď riskujem... nerobím, čo by som "mala" alebo čo sa odo mňa očakáva alebo nejdem podľa nejakej vopred schválenej šablóny."
Tu by som poznamenal vlastnú skúsenosť, ako sa vyhnúť sebavýčitkám. Otázka stojí, kto Ti nastavuje a schvaľuje šablónu?
Určite, cez isté veci vlak nejde (zákony, u veriacich Desatoro). Ale množstvo ďalších spoločenských zaužívaných konvencií sú nezmysly. Začínajú už v detstve a často potláčajú detskú individualitu (nesmieš, musíš, to sa nepatrí...). Koniec koncov podobné témy si spracovala v blogoch.
A neskôr si ľud sformuloval porekadlá a príslovia, ktoré možno z 80% sú tiež nezmyselné.
Takže keď si uvedomíš, že šablónu si navrhuješ a schvaľuješ SAMA, rebélie môžeš minimalizovať. Aj následne šablónu upravovať. Je tu ale jedno riziko. Že do šablóny nenápadne zakomponuješ príliš benevolentné "mantinely"...
A druhá vec je, že možno tie rebélie potrebuješ ako istú adrenalínovú dávku.
A posledné poznámky (nementorujem :-)
"Aká je škála "previnení"? - to je individuálne, u mňa je to buď alebo, rozsudok smrti alebo milosť. " Ak to spojím s predchádzajúcim bodom, tak za prvé tých rozsudkov môže byť menej. A za druhé, nemusíš byť zasa na seba až taká prísna. Stále sme na území "ubližovania" samej sebe. Neubliżuješ okoliu (aspoň nie vedome. To je pre mňa základné kritérium. Nevedomému ubližovaniu sa nevyhneme).
Viem, mám jednu podlžnosť. "Je dôležitejšia myšlienka autora alebo interpretácia čitateĺa? - vieš túto otázku preformulovať? nie som si istá, že som ju pochopila"
Takto. Predvčerom som bol v Temnolese (blog dve minúty pred Novým rokom). Dnes som vegetil v zmysle porekadla "Ako na nový rok, tak po celý rok".
A v rámci relaxu som bol tiež v Lese (tom Tvojom, kde treba odvahu). Trocha som strečoval, ešte to sformulujem a zajtra dám svoj pohľad (zatiaľ len, že ma zhltol jak medveď malinu).
Zaujímavá metafora, LeNka.
(bol podkladom sen?).
Musel som to prečítať viackrát, hneď po ránu takýto strečing mysle (že jednoduchý príbeh :-). Aj tak som si nie istý, či som pochopil presne, ako to bolo myslené. Možno mám zatiaľ viac otázok ako odpovedí, viac hádaniek ako rozlúštení...
Aká je škála "previnení"? Kde začína rebélia proti vlastným pravidlám? Ako sa tieto odkláňajú od všeobecne akceptovaných konvencií? Aký trest žiadajú krikľúni "obviňte ju!"?
Je dôležitejšia myšlienka autora alebo interpretácia čitateĺa?
(inak mám rád takéto trocha kafkovčiny so závanom Twin Peaks, kde "sovy nejsou, čím sa zdají být...
A kde agent Cooper zahlâsi:„Logikou u žen nic nevysvětlíte, při stvoření totiž vznikly podle úplně jiných výkresů.” Ale to je dobre. Alebo aby som dodržal trocha záhadnú atmosféru, dám moju obľúbenú formulku. Ani dobre, ani zle, ba práve naopak... )
Ha, stručnosť. Moja silná stránka, na ktorej neustále pracujem :-)
Takže skrátim to.
Ešte raz Ti želám, nech je budúci rok podľa Tvojich predstáv a hlavne bez zbytočných stresov. Ak som správne pochopil aspoň niečo, jeden zo základných predpokladov je splnený (zhovievavý sudca, ktorý vidí zdanlivé previnenia, zlyhania či nesplnené očakávania s nadhľadom a bez zveličovaní).
No dosť bolo myšlienkových strečingov. Hola, hola, silvestrovská túra volá.
:)
Aj tebe ešte raz, všetko dobré do nového roka.
Dobré si postrečoval svoju myseľ, tvoje otázky strečujú teraz tú moju.
Bol podkladom sen? - nie, podkladom bol každodenný journaling - vypisovanie pocitov, aby som sa v nich vyznala, odkiaľ prišli a čo presne znamenajú
Aká je škála "previnení"? - to je individuálne, u mňa je to buď alebo, rozsudok smrti alebo milosť
Kde začína rebélia proti vlastným pravidlám? - toto sa asi nedá tak ľahko uchopiť, u mňa je tá rebélia vtedy, keď riskujem... nerobím, čo by som "mala" alebo čo sa odo mňa očakáva alebo nejdem podľa nejakej vopred schválenej šablóny.
Aký trest žiadajú krikľúni "obviňte ju!"? to bude zase individuálne, u mňa žiadajú, aby som sa za seba hanbila, aby som nevychádzala von, a aby som sa cítila nehodná
Je dôležitejšia myšlienka autora alebo interpretácia čitateĺa? - vieš túto otázku preformulovať? nie som si istá, že som ju pochopila
V podstate táto úvaha je voľným pokračovaním predošlého článku, kde išlo o prácu s presvedčeniami. V tomto článku som chcela ukázať, aké dôležité je uvedomiť si tento vnútorný súd a aj fakt, že milosť alebo rozsudok smrti si udeľujeme sami. Samozrejme obrazne povedané.
Ak by som mala byť konkrétna a trochu to zjednodušiť, tak napríklad na tento "súd so sebou" sa chodí súdiť o získanie sebadôvery. Rozhodujeme sa, či si ju dnes zaslúžime na základe nejakých svojich kritérii. Väčšinou je to vonkajší potlesk a uznanie. Preto po nich tak bažíme :) Snažíme sa prekričať tie ostatné hlasy, ktoré kričia "nie nie, mať sebadôveru si dnes nezaslúžIš" ak to úplne zjednoduším. No a celá pointa je tá, že v tom hľadisku (tie hlasy v našej hlave) budú vždy aj pozitívne, aj negatívne a sudcom sme mi sami, takže rozhodnutie, či si dnes zaslúžime semadôveru, je v našich rukách.
Vďaka za strečing :-)