Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Spochybňovanie myšlienok od Byron Katie ako veľmi účinný nástroj (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Nepochybne vieš písať

a vidno, že Ťa to aj baví.

Myslím, že u Teba myšlienka:
"Nie som dosť dobrá na to, aby som napísala tento článok a priblížila túto tému.“
nemá opodstarnenie. A ak aj reálne vyvstala, je dobre, že si ju otočila :-).

Myšlienky Katie Byron ale" narazia", keď sa nimi riadi "kreatívec", u ktorého je tá pôvodná myšlienka plne opodstatnená.

Naozaj a objektívne nie je dosť dobrý na to, aby napísal článok. Ale on si myšlienku otočí, nadobudne to presvedčenie a napíše paškvil.

A vôbec najhoršie je, keď takýto "kreatívec" má aj vysoké sebavedomie a tú myšlienku má hneď.

"Nikto nie je lepší ako ja, aby napísal tento článok a priblížil túto tému".

Nejaká Katie je mu ukradnutá, hoci práve teraz sa otočenie myšlienky priam bolestivo pýta na svet...
 

Ahoj,

ďakujem za reakciu, rešpektujem tvoj názor a nechcem ho meniť, ale chcem sa k tomu vyjadriť. Pokiaľ nejakého človeka zožiera a bolí myšlienka, že niečo nedokáže, v našom príklade, že nedokáže napísať článok... tak tento človek má skutočne záujem vedieť písať, inak by ho tá myšlienka, že to nedokáže nebolela. Ja by som napríklad veľmi rada vedela spievať, ale nebol mi nadelený takýto talent v tomto živote:) Keď vyslovím, že to nedokážem, tak ma to nebolí, lebo viem, že to nie je moja doména. Keď ale niekto cíti, že písanie je jeho záľubou a chce sa jej venovať, tak ho bolí myšlienka, že v tom nie je dosť dobrý. A takejto bolestivej myšlienke sa treba povenovať. V prvom rade, podľa mňa, nezáleží na tom, či to je pravda alebo nie. Môže to byť najhorší spisovateľ pod slnkom, môže vyprodukovať niečo naozaj nekvalitné a smiešné. Ale jeho to bude baviť, bude pri tom šťastný, lebo písanie ho baví. A vtedy by som radila takému človeku, nech si otočí túto myšlienku. Som dosť dobrý na napísanie článku. Žiaden génius z neba nespadol, každý si to musel odmakať, talent je len zlomkom úspechu. Som dosť dobrý na napísanie článku, aj keď vyprodukujem niečo nekvalitné. Som na tom stále o stupienok lepšie než ten, kto nenapíše vôbec nič.
A môj článok a celá táto filozofia nie je vôbec podporovaním prehnaného sebavedomia v zmysle "som najlepší, som kráľ sveta, viem všetko najlepšie." Vôbec nie. Skutočne sebavedomý človek sa podľa mňa nepotrebuje takto naháňať za uznaním a dokazovať že on jediný ma pravdu.
Čo som chcela priblížiť vo svojom článku je to, ako pracovať s limitujúcimi presvedčeniami, ktoré nás zastavia v činnosti. Paralyzujú nás. Cítime sa zaseknuto a nechceme vyliezť z našich brlohov. Cítime sa zahanbene. Zúfalo túžime potom výjsť von, ale bojíme sa. A s takýmito pocitmi a takéto myšlienky je podľa mňa vhodné skúmať a pretáčať ich ako to len pôjde :)
 

Ahoj, Lenka.

Rešpektovanie názorov je základ serióznej diskusie. Pokiaľ pravda tieto názory nezachádzajú do extrémov, čo nie je náš prípad :-).

Ono táto téma nie je vôbec jednoduchá. Keď veľmi zjednoduším činnosti, ktoré každý človek vykonáva, dajú sa skombinovať do 4 kvartálov, vyplývajúcich z odpovedí na 2 otázky: "živí ma to?" a "baví ma to?".

Čiže, niečo vykonávam, a:
I. Živí ma to a zároveň aj baví
II. Živí ma to, ale nebaví
III. Neživí ma to, ale baví
IV. Neživí ma to a ani nebaví

Ak činnosť zaradíme k jednému z týchto štyroch kvartálov, položíme si ešte jednu otázku: "som v tom dobrý?"

Tento dlhší úvod bol potrebný, aby sme si vedeli zaradiť môj aj Tvoj uhol pohľadu.
Dalo by sa s tým teraz "pohrať" na trojdielny blog, ale to nie je účel tohoto príspevku.

Vrátim sa k Tvojej pôvodnej myšlienke:
,,Nie som dosť dobrá na to, aby som napísala tento článok a priblížila túto tému."

A teraz je tu otázka. Má zmysel ju obracať?
Zacitujem Tvoju myšlienku:

"To, čo je bolestivé stojí za to preskúmať a otočiť to."

Vrátim k mojim štyrom kvadrantom. Ak chcem napísať článok, honorár z ktorého bude moje živobytie (a, keďže je tu tá spochybňujúca myšlienka, zrejme sa vydávam na "pole neorané"), som v kvadrante I alebo II. Ak ma táto činnosť aj baví (kvadrant I) , úplne super. Ale v tomto prípade je dôležitá tá doplňujúca otázka. Som v tom dobrý? Tu sú tie bolestivé pochybnosti...

(teraz predpokladáme určitú kritickú úroveň sebapoznania. Teda že Ty sa nebudeš hlásiť do Superstar a ja nebudem chcieť byť maliar. Ani len natierač, čïm voči tomuto povolaniu nevyjadrujem dešpekt, práve naopak. Len upozorňujem na anatomickú anomáliu, obe ruky ľavé. A nie, nie som ľavák :-)

Ak mám čas a netrápia ma existenčné problémy, môžem skúsiť Tvoj "recept". A na konci dostanem spätnú väzbu, či v tom dobrý som.

Čiže, to bolestivé som preskúmal a otočil. Nedopadlo to. A pýtam sa: Prestalo to bolieť?
Lebo nech teda idem aj tak touto cestou (však ma to baví a ako tak aj uživí), vždy budem podpriemer. Pri maximálnej drine možno priemer...

Ja osobne, v oblasti I. a II. kvadrantu (ak ma má činnosť živiť) som za "neexperimentovanie".

Skrátka venovať sa a rozvíjať svoje silné stránky (a v tej oblasti sa pokúsiť presadiť). Venovať sa a rozvíjať svoje slabé stránky (a teda "obracať svoje pochybnosti" ) môže byť časovo náročné, neefektívne a výsledný "produkt" oveľa bolestivejší, ako pôvodné pochybnosti...

Iné je to v kvadrante III. (Kvadrantu IV. sa venovať nebudem. Ak niekto sa venuje činnosti, ktorá ho ani nebaví, ani neživí, je pre mňa čudák, bez ohľadu na to, aký je v tom dobrý).

Čiže niečo ma baví, ale nie som na tom existenčne závislý. Skrátka hobby. Len sú tu tie pochybnosti... Som v tom dobrý?
V tomto prípade s Tebou úplne súhlasím.
A nezáleží ani na tom, či som v tom dobrý.

Príklad.
Syn keď bol malý, strašne chcel hrať hokej. Lenže je športový talent po mne. (čiže moja dilema, nie jeho).
No a čo?
Šli sme na prvý tréning. Dostal do tela, doma sme rátali modriny, myslel som, že na druhý už nepôjdeme...
Chodil na hokej 4 roky, vždy bol v poslednej "päťke", ale trénoval, občas aj hral (tu by bola samostatná kapitola o prístupe trénerov, ale aspoň dostal prvú škôlku života), skrátka mal zmysluplne vyplnený voľný čas.

No a vo finále, keď už s hokejom skončil a boli ako trieda na spoločnom korčuľovaní, patril medzi troch najlepších korčuliarov. Ako si napísala, bol o ten stupienok vyššie ako ten, čo nerobil vôbec nič.

(dokončenie)
 

Dokončenie.

Koniec koncov, aj všetci tunajší blogeri sú z tretieho kvadrantu. Redakcia ich neplatí a zrejme ich písanie baví. A mnohí tiež určite mali pochybnosti a možno tiež "otáčali".
Je pravda, že tú radosť mu v prípade mizernej kvality (alebo hoc kontroverznej témy) diskutérska komunita skalí.

Ja som pôvodne tiež blogy písať nechcel, ale celkom ma to "zhltlo" (pravda, moje dôvody a pohnútky by boli nadlhšie).

A pri čítaní niektorých článkov si pomyslíš svoje, ale neriešiš (hoci sú aj takí, čo majú potrebu byť porotcami či známkovať iných).

Skrátka si tí blogeri možno splnili sen, možno prekonali sami seba a možno o rok budú písať lepšie, "vycibria sa". Pravdepodobnosť v tomto prípade nie je vysoká, ale nikdy nevieš :-).

(Teba sa to samozrejme netýka, ako som spomenul v prvom príspevku, píšeš dobre, zjavne Ťa to aj baví a témam, o ktorých píšeš rozumieš - narýchlo som si prebehol niektoré staršie články, keďže som Ťa "objavil" až teraz. Možno neskôr hodím nejakú glosu či postreh aj tam).
 

Wow,

tak takúto obsiahlu reakciu som nikdy nedostala. Je pravda, že tieto témy, ktoré si vyberám sú široké a dajú sa pochopiť z rôznych uhľov pohľadu a ja sprostredkujem iba moju momentálnu perspektívu. Prihováram sa v podstate ľuďom, ktorí riešia viac menej podobné veci ako ja.

Pozeráš sa na to zaujímavo a tie kvadranty sú dobrým rozdelením.
Ja som sa snažila prehovárať hlavne ku kreatívcom z prvého a tretieho kvadrantu, ktorých niečo baví, ale majú o sebe pochybnosti. S tým neexperimentovaním v dobe, keď máš existenčné problémy súhlasím. Bol to aj môj prípad, keď som sa potrebovala postaviť na nohy, bolo potreba vziať prácu, ktorá ma uživí a kde bude istý príjem. Keď som sa trošku zastabilizovala, mohla som si dovoliť znovu experimentovať a skúšať a dopátrať sa k tomu, čo ma vlastne baví. A mňa baví veľmi veľa vecí - je to niekedy až frustrujúce. A takýmto ľuďom radím naozaj skúšať postupne jednu vec po druhej a vyraďovať podľa toho, k čomu najviac inklinujem.

A ak ma niečo nebaví (tie ostatné kvadranty) tak je pravda, že sa nebudem snažiť presvedčiť samú seba, že ma to baví. Tam nastupuje kritické zhodnotenie situácie ako si napísal.

Tiež súhlasím, že človek by mal rozvíjať svoje silné stránky a svoje talenty.
Sama na sebe som pozorovala v škole, teraz už v práci ako veľa energie mi to berie, keď sa snažím zdokonaliť svoje slabé stránky a ako ľahko mi niečo ide, keď je to moja silná stránka. A preto netrénujem spievanie a radšej píšem alebo maľujem alebo tvorím niečo vizuálne :)

A čo si tak všímam, tak najšťastnejší ľudia sú takí, ktorí našli čo ich baví a robia to. Či ich to živí alebo nie. Štvrtý kvadrant teda nechápem úplne ani ja, prečo by niekto robil niečo, čo ho nebaví, keď to nemusí robiť.

A áno vystihol si aj to, že publikovaním článkov som prekonávala samú seba a pre mňa to bolo splnenie kontraktu, ktorý som podpísala sama so sebou, aby som išla s kožou na trh. O kritikoch, porotcoch či známkovačoch, ktorí tu na smečku sú, by sa dal napísať osobitný článok. Znechutili ma, odradili ma, ale aj ma vycepovali. Kritika od niekoho, kto sám nikdy nič nenapísal a nevytvoril je pre mňa už úplne bezpredmetná. Skrývať sa v zákulisí a hádzať zeleninu vie naozaj každý.

Som ale rada za takéto podnetné reakcie, ktoré tému preskúmajú z rôznych uhlov.
Vďaka za tvoj čas :)
 

Wow :-),

obsiahla reakcia mi nerobí problém, hlavne ak je o čom (vôbec stručnosť je moja slabá stránka, ale zhodli sme sa, že so slabými stránkami škoda strácať čas... V každom prípade dnes "vypustím" blog z včerajšej stručnej túry a tam sa o stručnosť pokúsim :-).

Potešenie z podnetnej diskusie bolo na mojej strane, za čas ďakovať netreba. Ak ma téma zaujme, diskusia je pre mňa relax (na druhej strane potešilo :-).

Ako som už spomínal, zbežne som pozrel Tvoje ďalšie články, ale na ne si musím nájsť postupne čas. Niektoré témy vyžadujú sústredené preštudovanie a hoc s časovým oneskorením, iste na ne zareagujem (pravdepodobne občas aj obsiahlo :-).

Prajem úspešný vstup do nového roka a nedaj sa odradiť "neprajnou smečkou zo smečka" , píšeš naozaj dobre.
 

Ďakujem krásne

a to isté prajem aj ja tebe! :) Ako si nájdem tvoj blog?
 


Najčítanejšie


  1. Karol Labaš: S čím sa Richard Raši verejne nechváli 171
  2. Janka Cigániková: Podarilo sa! Zaborská stiahla pozmeňovák, ktorý robí z kňazov zdravotníckych pracovníkov 161
  3. Maroš Chmúrny: Vydierač a nové sako pre Pellegriniho 82
  4. Michal Šimečka: Dohoda s Čínou, o ktorej sa takmer nehovorí 56
  5. Iveta Kompišová: Prvá žena - nositeľka Nobelovej ceny za mier - bola rodáčka z Prahy 40
  6. Inštitút strategických politík : Roztržka o hranice medzi Sudánom a Etiópiou eskaluje aj napriek prebiehajúcim rokovaniam 37
  7. Stanislav Vošoust: Názor: M1 MackBook Air - Veľa muziky za “málo” peňazí alebo len bublina nafúknutá YouTube 34
  8. Martin Pilnik: 23 293 675,46 € vyhodil Krajči von oknom odmietnutím hlasu odborníkov na liekovú politiku 32
  9. Elena Antalová: Marečku, už mi pero nepodáte... 28
  10. Jaroslav Vidan: Nemáte toho už dosť ? 28

Rebríčky článkov


  1. Richard Gajarský: Hrozná manželka.
  2. Patrik Lenčéš: Kostoly na Slovensku: Zatvorené pre ľudí, otvorené pre nebo.
  3. Miriam Studeničová: Sila celku zvíťazí!
  4. Boris Mlsna: Vakcíny verzus testy? Testy športovcom pomáhajú, no riešením je len vakcína
  5. Štefan Vidlár: D O J E M
  6. Jozef Legény: Umierať a dať sa šklbať v Revúcej
  7. Marek Zajac: Prečo sa mnohým ľuďom nedarí nájsť si vhodného partnera
  8. Jaroslav Polaček: Napriek korone predkladáme ambiciózny a transparentný rozpočet
  9. Peter Biščo: Fico mení vozový park...
  10. Emma Chládecká: Evanjelium v skratke


Už ste čítali?