Čo sa stane potom, keď zazdieľame našu tvorbu so svetom

Autor: Lenka Hruščáková | 10.4.2021 o 19:31 | (upravené 10.4.2021 o 19:47) Karma článku: 4,01 | Prečítané:  452x

Nedávno som si vypočula veľmi zaujímavý podcast od Morgan Harper Nichols, v ktorom mi ukázala zaujímavú perspektívu ako pozerať na veci, ktoré zdieľame...

Každá tvorivá duša, ktorá kedy niečo tvorila a nenechala si to iba pre seba, to teraz bude veľmi dobre chápať. 

Počas toho, ako niečo tvoríme a ak je to ešte v procese, tak tomu pomaly vdychujeme život a stáva sa to pomaly ale iste naším „dieťaťom“. Počas tvorby patrí iba nám, my rozhodujeme, aké farby bude mať, koľko strán napíšeme, ako sa to skončí a ako sa to začne. Dielo patrí iba nám až do momentu, kedy sa rozhodneme zdieľať ho so svetom.

Tu prichádza zaujímavý zvrat, ktorý Morgan opisovala :) Keď zverejníme to, na čom sme pracovali a čo sme vytvorili a keď sa o to podelíme so svetom, prestáva nám to (duševne) „patriť“. Svet má právo sa vyjadriť. Má právo povedať, čo si o tom myslí a či sa mu to páči alebo nie. Ostatní majú právo na svoju mienku. A v tomto momente, už nerozhodujeme o tom, ako to bude vnímané a prijímané, strácame v istom zmysle kontrolu a delíme sa o naše dielo so svetom.

A to je aj dôvod, prečo majú umelci strach zo zdieľania svojej tvorby. Pretože to znamená, že dielo vyprodukované doslova naším srdcom už prestane patriť iba nám. A dávame ho celé a zraniteľné do tohto veľkého a nie vždy láskavého sveta... Chce to odvahu, keď sa nad tým zamyslíte, zdieľať niečo, čo je pre nás dôležité.

Páči sa mi, že Morgan v podcaste rozobrala aj to, že v dnešnej dobe sa ako ľudia cítime, že sme „nútení“ zdieľať VŠETKO so svetom. A že veľa z nás cíti tlak, že ak nezdieľame VŠETKO, sme neautentickí - ukazujeme sa iba v určitom svetle a neukazujeme celý obraz o našom živote a o nás samotných. Morgan hovorí a ja s ňou súhlasím, že nie je potreba zdieľať všetko so svetom - niečo je dobré zazdieľať iba s niekým, s kým sa cítime bezpečne. 

A ak sa rozhodneme niečo so svetom predsa len zazdieľať, tak sa môže udiať celkom magická vec. Úplne cudzí človek, ktorý si bude napríklad čítať vaše slová, ktorý sa nachádza v rovnakej situácii ako vy a ktorý si kladie rovnaké otázky, môže pocítiť, že nie je sám. Morgan to opisuje tak, že máte moc vložiť slová do príručky na prežitie pre niekoho iného :)

V závere chcem už len dodať, že obdivujem a fandím každému, kto nájde dostatok odvahy niečo zazdieľať. Viem, že to je extrémne ťažké ísť s kožou na tento šialený a nepredvídateľný trh menom svet. Ja verím tomu, že tvorenie je niečo, čo nás dokáže istým spôsobom oslobodiť od toho, čo sa deje v našom vnútri. Preto to ostatných tak fascinuje a sú k tomu priťahovaní. Pretože tvorenie je blízke našim srdciam a dokáže ľudí zbližovať :)

Posielam ti objatie tvorivá duša 

L.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?