Pre toho, kto sa odváži preskúmať samotu

Autor: Lenka Hruščáková | 21.3.2021 o 20:51 | (upravené 21.3.2021 o 21:26) Karma článku: 4,57 | Prečítané:  1101x

Mám ešte potrebu dotknúť sa tejto témy z iných uhlov. Čím dlhšie týmto životom kráčam, tým viac si uvedomujem aké je dôležité vedieť vystáť samotu. 

Nie každý pochopí moje slová... Nie každý bude túžiť po tomto type skúmania... Netrafím sa do každého vkusu. A to je v poriadku. Je to ťažké uvedomenie, ale som s tým zmierená. Cítim ale, že sa tu nájde pár jedincov, ktorí budú vedieť presne čo sa snažím opísať a bude to s nimi rezonovať. A aj keby nie – tak tento fakt nejako ustojím:)

Predtým než začneme ospevovať samotu a aké poklady v nej môžeme nájsť, chcem povedať, že rozhodne potrebujeme druhých ľudí ku svojmu šťastiu. Potrebujeme zdravé vzťahy. Potrebujeme ľúbiť a byť ľúbení. Potrebujeme sa cítiť pochopene a byť prijímaní takí, akí sme. V takom prostredí a v takých vzťahoch nám bude najlepšie a level našich endorfínov bude extrémne vysoký.

Avšak... to nestačí. Aspoň nie mne. Uvedomenie si seba samého a našej sily, ktorá pramení z nás je rovnako dôležité. Potrebujeme mať zdravý vzťah aj sami so sebou. A ten dokážeme rozvíjať len v momentoch, keď sa stíšime a keď sme sami. A ak niekto má v sebe túžbu po takomto sebapoznaní, tak mu tlieskam, pretože v mojich očiach je to odvážne, nutné, chvályhodné, rebelské, cool a našla by som ešte veľa superlatív :) 

Mojím asi najväčším prianím je zmenšovať pocit osamelosti na tomto svete. 

A paradoxne je mojím prianím aj preskúmať samotu ako takú. Pretože viem, že sa jej nevyhneme. Či sa nám to páči alebo nie. A takisto aj normalizovať tento druh skúmania pre ľudí, ktorí naberú odvahu. Nemusím o vás vedieť, viem že existujete. 

Bez podpory a lásky ľudí by som sa asi nedostala ďaleko v živote. Ako sa aj hovorí, ak chceš ísť rýchlo, choď sám, ak chceš ísť ďaleko, choď s niekým. Súhlasím. Vážim si a potrebujem dostávať lásku aj podporu od ľudí. Netvrdím, že si vystačím sama a že si viem dať všetko, čo potrebujem. Nie. Potrebujem druhých ľudí, neviem si dať všetko sama. 

Som vďačná, za vzťahy, ktoré vo svojom živote mám. Ale predovšetkým som najviac vďačná za vzťah, ktorý si pestujem sama so sebou. A ktorý dokážem rozvíjať iba v samote.

A ešte zopár slov pre človeka, ktorý sa v mojich slovách našiel. Tvoji milovaní namieria reflektor na tvoje silné stránky a ukážu ti, kde vynikáš a v čom si dobrý. To ale neznamená, že keď ten reflektor vypnú, že tieto veci zmiznú. Nie. Tie veci, ktoré oni našli, v tebe vždy boli a vždy budú. A budú chvíle, kedy si budeš musieť namieriť tento reflektor sám na seba. A potom sa to udeje znovu. Znovu niekto namieri reflektor a ukáže ti niečo, čo si o sebe možno doposiaľ nevedel. A opäť to v tebe vyvolá pocity sily a sebavedomia. A úloha ktorá príde znie – uvedomiť si, že to v tebe bolo už od pradávna. Že reflektor nie je zdroj, ale že zdroj máš už dávno v sebe a vždy si mal a vždy budeš mať. :)

Tak toľko z mojich prechádzkových myšlienok na dnes k tejto téme. 

L.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Víkendový výber: Kde sú rómske športové talenty dnes

Pravidelná dávka víkendového čítania i tipov na voľné chvíle.


Už ste čítali?