Šťastné konce

Autor: Lenka Hruščáková | 3.3.2021 o 19:29 | Karma článku: 3,53 | Prečítané:  837x

Nastane niekedy okamih, kedy si budem môcť skutočne oddýchnuť?  Kedy už nebudem musieť byť toľko v strehu a byť vždy pripravená vziať nohy na plecia, ak by to bolo potreba?

Je možné vyjsť z tohto lesa a žiť už iba na presvetlenej, voňavej, bezpečnej čistinke po zbytok svojho života? 

Z predstavy, že by to mohla byť iba ilúzia mi prišlo smutno.

Čo keď sa budem musieť brodiť týmto lesom už navždy? 

Áno, stal sa mojím domovom, poznám ho a on pozná mňa. 

Je to tu už znesiteľnejšie, než tomu bolo, keď som sem prvýkrát prišla.

Nevedela som vtedy nič o lese a skoro nič ani o sebe. 

Mám pocit, akoby moja vysnívaná čistinka bola príliš ďaleko a že na nej môžem zotrvať aj tak  len na malú chvíľu. Aby som si dobila baterky. 

Ťažko sa mi s touto predstavou zmieruje. Moje srdce proti tomu rebeluje. 

,,Les ako to nakoniec dopadne? Musel si sa zhovárať už s tisíckami pútnikov, aké sú ich predstavy o šťastných koncoch?“

Les mlčí. 

Necháva ma, nech sa môžem stíšiť aj ja. 

Zacítim príval čerstvého vzduchu a zhlboka sa nadýchnem. Ach... Ako to len je.

Pozriem sa priamo do slnka a poprosím, nech vidím aj to, čo je bežnému oku skryté.

Viem, že svoje odpovede nenájdem iba v ľudskom svete. 

Ešte nejakú chvíľu sa pozerám na slnko a potom to moje oči už dlhšie nevydržia. 

Mám pocit, že som oslepla. 

Príšerne ma oči štípu a slzia. 

Musím ich mať na pár minút zatvorené a znášať následky za to, čo som si vymodlila.

Keď sa mi zrak začína opäť vracať, snažím sa zaostriť na objekt, ktorý stojí neďaleko mňa. Žena na krásnom koni. 

Počkať, túto ženu som už v lese videla. Vyžaruje z nej neskutočná sila. 

Neviem sa na ňu vynadívať. Vyzerá dokonalo.

Zmocní sa ma obdiv a závisť zároveň. 

Zaujímalo by ma, aký má pohľad na šťastné konce ona. 

Bez toho, aby som túto otázku musela vysloviť nahlas, žena mi odpovedala: 

,,Nie som o nič lepšia, ani o nič horšia, než si ty. Nezáleží na tom, ako to skončí. Musíš si to odšliapať tak či tak. Objavíš skratky a aj sa stratíš. A možno to nebude tak, že až na konci príde vysnívaná odmena. Možno budeš svoju odmenu dostávať už po ceste v malých dávkach. Stále keď sa staneš o niečo odvážnejšia, keď sa niečo naučíš, keď prekonáš ťažký moment – môžeš si pripísať malú odmenu na svoj účet. Pozri ja si ich ukladám sem.“

Odhalila vnútro svojho kabátu, kde mala pripevnené malé kamienky rôznych tvarov, veľkostí a farieb. 

,,Každý z nich predstavuje nejaké moje víťazstvo a nejaký môj šťastný koniec.“ povedala a jej slová sa ozývali veľmi hlasno v mojom srdci. 

Žena ku mne prišla bližšie a medzitým hľadala niečo vo svojom vrecku. Vybrala z neho malý šedivo-fialový kamienok a povedala mi: ,,Za všetky tvoje doterajšie šťastné konce.“

Podala mi ho a usmiala sa na mňa. 

Zmizla tak rýchlo, ako sa aj objavila a už jej viac nebolo.

,,Ďakujem. Za všetko.“ odpovedala som jej v duchu a pripevnila som si svoj prvý kamienok na vnútornú časť svojho kabátu. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Víkendový výber: Kde sú rómske športové talenty dnes

Pravidelná dávka víkendového čítania i tipov na voľné chvíle.


Už ste čítali?