Každodenná návšteva

Autor: Lenka Hruščáková | 30.12.2020 o 20:13 | (upravené 30.12.2020 o 20:28) Karma článku: 3,48 | Prečítané:  245x

Keď som premýšľala, ako lepšie opísať túto každodennú návštevu, napadlo mi podať to skrze tento jednoduchý príbeh.

Ani neviem ako a prečo, ale náhle som sa ocitla sa v súdnej sieni. Bol tam veľký chaos a ľudia kričali jeden cez druhého. 

- Obviňte ju! 

- Je nevinná!

Ľudia v hľadisku držali obrovské transparenty a boli rozdelení na mojich prívržencov a na tých, ktorí ma chceli vidieť za mrežami. 

Nechápala som, čo sa deje, ani čo tu robím. Snažila som sa to pochopiť, ale márne, čím viac som sa sústreďovala, tým viac sa mi všetko rozmazávalo. Cítila som sa ako opitý človek, ktorý chce vytriezvieť príliš skoro. 

- Spáchala trestný čin! 

Zakričala žena v hľadisku. Poznala som ju, aj keď neviem odkiaľ. Niekde som ju už videla. V hľadisku bolo veľa známych tvári. Boli tam ľudia, ktorých som kedysi milovala, aj ktorých stále milujem. Boli tam aj neznáme tváre, ktoré som nikdy pred tým nevidela. 

- Ticho! 

Povedal sudca. Osvetľovalo ma tak prudké svetlo, že som nebola schopná pozrieť sa sudcovi jasne do tváre. Sudca sa pozrel do nejakých papierov a pokračoval,

- Ste si vedomá, že ste sa prehrešila proti našim pravidlám? 

Akým pravidlám? Nerozumela som zatiaľ ničomu. 

- Očakávalo sa, že budete slušnou občiankou a budete žiť podľa našich pravidiel. Každý pokus o rebéliu bude značne potrestaný. 

Ľudia v miestnosti sa znovu rozkričali. Cítila som napätie, ktoré sa stupňovalo a vedela som, že nemám veľa času a za malú chvíľu vynesú rozsudok. 

Zrazu sa stalo niečo nečakané. Celú scénu som videla spomalene. Niekto v hľadisku hodil svoj transparent až ku mne. Hodený transparent mi na malú chvíľu zatienil svetlo, pre ktoré som nebola schopná vidieť do tváre sudcovi. Dopadol mi až k nohám. Srdce mi podskočilo, keď som zbadala, kto bol celú tú dobu sudcom – bola som to ja.

Na transparente stálo – máš len dve možnosti, buď sa odsúdiš alebo sa nad sebou zmiluješ. Ty sama sa musíš rozhodnúť. 

Pozrela som sa do hľadiska s cieľom nájsť toho, kto to hodil, ale márne. 

A zrazu mi to celé docvaklo, prečo som na súde.

Každý deň sa tu ocitám, keď sa voči niečomu „previním“. Keď nesplním nejaké očakávanie. Keď zlyhám. Keď nesplním nejaký štandard. Keď robím niečo, čo nie je schválené. Keď robím niečo, čo nie je populárne. Keď sa „prehreším“ proti pravidlám, ktoré sme si sami vytvorili, aby sme sa dostali až sem. Pred súd. 

A došlo mi aj niečo veľmi vtipné. Že sme sa sami doviedli pred súd, kde sme sami sebe sudcom. A tiež mi došlo aj to, že mojou úlohou bude každý deň vyniesť tak milosrdný rozsudok, ako to len pôjde. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Covid ju zmenil na červenú. Galantská nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

Vallo: Vidím ako premiérova komunikácia pôsobí na ľudí

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.


Už ste čítali?