reklama

Odvaha v lese

Bolo mi povedané, že moje poviedky z lesa sú strašidelné. Preto ak sa bojíš, tak so mnou radšej nechoď do lesa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zase ma bolí cele telo. Chce sa mi plakať. V očiach sa mi už vytvárajú kvapky slaných sĺz a čakajú na vhodný moment, aby sa mohli dostať von. Plačem... Slzy už stekajú po tele a bojujú o miesto spolu s dažďovými kvapkami, ktoré mi tiež pristávajú na pokožke. 

Ocitla som sa znovu v bode, v ktorom sa neviem pohnúť dopredu, a z ktorého sa už ani nemôžem vrátiť späť. Začína sa zdvíhať veľmi silný vietor a rozšuchotáva všetko lístie, ktoré sa pri mne nachádza. Vo vzduchu je cítiť beznádej. A osamelosť. V snahe tomu uniknúť mi moja hlava začne prehrávať všetky tie momenty, kedy som sa ocitla niekde v teple vo vrúcnom objatí niekoho milovaného. Prehráva mi to ako film. Všetky tie bezstarostné momenty, v ktorých som... Nestihla som nasledovať svoje myšlienky, vietor sa rozhodol prerušiť to všetko a ukázať mi ako veľmi silný vie byť. Začali mi pristávať na tele už aj kusy zeminy zmiešanej s vodou. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neviem kam ísť. Ani len netuším. Neviem, kedy sa dostanem znovu na nejakú lúku a kedy znovu prejdem okolo nejakej živej duše. Mám pocit, že sa to už nikdy nezmení a ja navždy ostanem stáť na tomto jednom mieste. Som celá uzimená a premočená a nemám už silu s tým niečo urobiť. Nohy sa mi podlomili a moje telo sa usadilo na studenej a zablátenej zemi. 

Schúlila som sa do kĺbka. Buď to tu prežijem, alebo nie. Inej možnosti niet. V duchu som poprosila les, nech je ku mne dobrý. Nech ma ochraňuje, keďže sa nevládzem ochraňovať sama. Vyzeralo to dnes na poriadnu búrku. Korene stromov sa ledva udržali v zemi. Znovu som v duchu poprosila les, nech je ku mne dobrý. Nevládzem už. Zakryla som si tvár kolenami, nechcela som vidieť čo sa vonku deje. To, čo som prežívala vo vnútri bolo už dostatočne desivé. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem, či som zaspala alebo odpadla do bezvedomia, ale keď som znovu otvorila oči, bolo už po všetkom. Striasla som sa od chladu, aj od šoku, že som to nejako prežila. Zas.

Tu máš. Zohrej sa.“, povedal mi mladý muž, ktorý stál asi dva metre odo mňa a prehodil cezo mňa starú, ale teplú deku. Nezmohla som sa na slovo, ešte stále som bola v šoku. Muž sa postavil do môjho zorného uhlu a prerušil moje zamyslenie. „Les chráni odvážnych a ty si odvážna, lebo si sa rozhodla vstúpiť do lesa.“, povedal mi a mňa konečne zalial teplý pocit. „Ďakujem“, povedala som v duchu lebo som sa ešte stále nezmohla na slovo a potom som si ľahla a znovu zaspala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: @gizembozkurt_art)
Lenka Hruščáková

Lenka Hruščáková

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Som veľmi zvedavý človek a rada si veci robím po svojom. Verím, že čím viac pochopím samú seba, tým ľahšie sa mi bude žiť. Keď mám čo povedať, neostávam ticho. IG @hruscka Zoznam autorových rubrík:  práca na sebevzťahy naše každodennédetstvo, deti, výchovaNezaradenéliečenie sa z perfekcionizmulesSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu