Zdieľanie procesu a nie výsledkov - pokračovanie v liečení sa z perfekcionizmu

Autor: Lenka Hruščáková | 14.8.2020 o 22:57 | (upravené 4.9.2020 o 20:15) Karma článku: 4,23 | Prečítané:  452x

A tak pokračujem ďalej. Píšem, tvorím si a zdieľam, aj keď to ešte nie je dokonalé a podľa mojich predstáv. Je to nepríjemne a cítim sa zraniteľne, keď tvorím a zdieľam niečo so svetom. 

A pýtam sa sama seba ,,Leni, na čo nám to treba? Prečo sa do toho púšťať? Prečo to nemôže ostať len v našom šuflíku? Prečo zbytočne riskovať..."

A odpoveď na túto otázku je vždy tá istá, lebo inak sa nikdy nepohnem smerom, ktorým chcem, nikdy nepríde ten magický moment, kedy budem perfektne pripravená, kedy budem mať dostatok času, financií, nápadov, kreativity, sily, motivácie... 

Niekedy som snívala o tom, že sa raz dostavím na perfektne tiché miesto, obkolesená prírodou a konečne budem mať priestor a kopec času na písanie a budem mať dokonalé podmienky na napísanie knihy. Takýto moment možno príde o 20 rokov a možno aj nikdy.

Tieto riadky píšem pre každého jedného umelca, ktorý sa cíti, že musí stále čakať a zdokonaľovať sa, predtým než niečo vytvorí a zazdieľa.

Niekoľko vecí, ktoré chcem sebe aj tebe pripomenúť: 

Fuckupy, zlyhania, odmietnutia, nepochopenie -  to všetko je súčasťou kreatívneho procesu. Ach, ako veľmi neznášam, keď som nepochopená, keď sa niekomu nepáčim, keď ma niekto neocení, keď som ignorovaná, alebo zosmiešnená za to, čo vytvorím. Ale... všetky tieto vymenované veci iba dokazujú jednú vec... že tvorím a som s kožou na trhu, ako to rada nazývam. A to je sakra že úspech! Skús sa pozerať na každý neúspech, na každú kritiku, na každý nesúhlas, nepochopenie, facku, zlyhanie ako na dôkaz toho, že si na ceste a že si mal dostatok odvahy odhaliť sa a byť v teréne. Tvoríš! A ak sú tieto všetky fuckupy nevyhnutné, poďte ku mne. 

Dnes som počúvala podcast v ktorom jedna umelkyňa povedala toto: ,,Viete ako silná sa cítim, keď som zistila, že ma neúspech nedokáže zastaviť?  Som nezastaviteľná!“  A neviem ako vy, ale mňa sa to dotklo. Chcem byť tiež človekom, ktorého nezastaví neúspech. 

Moja obľúbenkyňa Liz Gilberth dokonca oslavuje listy, v ktorých ju nakladateľstvá odmietajú :-) Dáva si ich na kôpku a vytešuje sa z toho, že neúspech je súčasťou kreatívneho procesu a že je zas o niečo bližšie. 

Nedá sa asi inak, než zakomponovať do tohto celého zvláštneho procesu tvorenia humor. Inak to bude všetko príliš tmavé a dramatické.

Tak často vidíme konečné výsledky snaženia sa ľudí, ktorí makali niekoľko rokov a zrazu sa objavili na scéne a povedali nám „Tu som!“ a to čo prezentujú pre nás vyzerá absolútne nedosiahnuteľne a vzdialene. A tak to z diaľky obdivujeme. A inšpirujeme sa tým. Ale aj porovnávame a hovoríme si, ako veľmi ďaleko pred nami títo ľudia sú. A aká dlhá cesta je pred nami. 

A neveríme si. Navštevujeme školy, kurzy, hľadáme validáciu a niečo, čo nám konečne dovolí ísť na scénu a povedať „Tu som!“. 

Dovoľ si prehodnocovať svoje rozhodnutia, svoje myšlienky, dovoľ si zmeniť to, čo sa ti viac nepáči. A zmier sa s tým, že urobíš veľa chýb. Každý jeden umelec má v sebe vnútorného kritika, ktorý sa ozve KAŽDÝKRÁT, keď začneme tvoriť. ,,Kto si myslíš, že si? Nemáš na to. Sekni s tým. Načo to robíš. Nie si ešte dosť kvalifikovaná atď.“. Znie to povedome? Tento hlas sa ozve v každom umelcovi a snaží sa ho zastaviť. Z psychologického pohľadu sa nás náš kritický hlas snaží ochrániť, keďže sa o nás bojí, že budeme v nebezpečí. V podstate naša myseľ interpretuje každú neistú situáciu, ktorú nemá pod kontrolou ako nebezpečenstvo. 

A kreatívny proces, je situácia ktorú nemáme  pod kontrolu, nevieme čo bude výsledkom, nevieme ako to bude prijaté = NEBEZPEČENSTVO z pohľadu našej mysle. Takže tento hlas to s nami nemyslí zle, len sa o nás bojí :-)

Môžete sa s tým hlasom pozhovárať a povedať mu „Ďakujem, že sa o mňa bojíš, ale tým, že idem zazdieľať článok, nebudem v ohrození života, takže pohodička, nemusíš sa tak báť.“

Perfekcionizmus je príčinou prokrastinácie. Budeme odkladať tvorbu do tej doby, dokiaľ to nebude tip top super vyšperkované a pripravené uzrieť svetlo sveta. Nie dnes. Nie zajtra. Potrebujem sa ešte vzdelávať, prečítať všetky knihy a navštíviť všetky kurzy, dostať certifikáty a potvrdenie od nejakej autority, že som dostatočne dobrý a môžem ísť s kožou na trh – toto pripomenutie potrebujem ako soľ. Ja som presne jedna z tých, ktorí svoju tvorbu odkladajú a hovoria si „ešte potrebujem viac času a viac vedomostí.“ Nakúpim si knihy a zaplatím si kurzy. A nasávam a nasávam informácie. A vypĺňam svoj čas štúdiom. A mohla by som namiesto toho nekonečného študovania radšej tvoriť a učiť sa za pochodu. Keďže ja som človek, ktorý sa potrebuje učiť na svojich vlastných chybách. 

Na záver veľmi dôležité pripomenutie, ako zvládnuť druhý deň po kreatívnej opici. (prebraté od Liz G.) 

Každý človek je zo začiatku (prvý deň) nadšený z nového nápadu a plný elánu a energie pustiť sa do toho! jupí. Náš nápad zmení svet a je to vzrušujúce, nové, jedinečné, skvelé. Máme pocit, že sme konečne našli to, čo sme tak dlho hľadali, inšpiráciu, víziu, niečo čomu zasvetiť svoj čas a energiu. To všetko je pekné až do tej doby, kedy nepríde tzv. druhý deň, čo nemusí byť hneď na druhý deň ale je to deň, kedy si uvedomíme „ ooo ou. Čo som si to len myslela. Je to príliš veľké. Ako mám vôbec začať. Nie je to vôbec podľa toho, ako som si to vysnívala. Nikdy nedosiahnem to, čo chcem. Nebude to nikdy tak perfektné, ako by som chcela. Nemá to ani cenu začínať. Je to príliš náročné a ja nemám to, čo je potreba aby to bolo PERFEKTNÉ.“.. tento hlas je známy každému umelcovi a ozve sa presne po etape, kedy opadne prvotné nadšenie. Každý jeden umelec má tento deň po opici a zažíva tieto pocity. 

To, čo nám pomôže dostať sa cez druhý deň a nevzdať to je protilátka na perfekcionizmus... empatia. „Nevadí, že to nebude tak dokonalé, ako si si vysnívala. Poď aj tak do toho poďme a postupne krôčik po krôčiku si budeme tvoriť a niečo z toho vznikne uvidíš. No a čo, že to nie je zatiaľ podľa tvojich štandardov. Poď, tým, že začneme sa v tom zlepšíme. Dáme to.“

Tadá. :-) Práve sme si odpustili za to, že nie sme perfektní a dostali sme sa cez zapeklitý druhý deň. 

Fuh. Je to jízda. Každý kto to dočítal až sem, ďakujem! A chcem ti ešte odkázať, čitateľ, že hocičo, čo vytvoríš, bude jedinečné a tento svet to potrebuje. Potrebujeme ľudí, ktorí sa vyliečia z perfekcionizmu a dovolia si robiť to, na čo sem prišli.. tvoriť. <3

*Inak ja väčšinu svojej tvorby zdieľam na IG ako @hruscka alebo @empath_on_a_path, v slovenčino angličtine :) 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Nie sme nezodpovední, ale unavení, pán Matovič (píše Michal Havran)

Zvládneme to. Napriek premiérovi, nie vďaka nemu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Poznáme dva typy lídrov. Ten druhý typ je bambus

Zomknite sa, nehodní odroni, uvidíte, uľaví sa vám.


Už ste čítali?