Prečo je dôležité vedieť sa správne ospravedlniť

Autor: Lenka Hruščáková | 22.7.2020 o 21:50 | Karma článku: 3,58 | Prečítané:  565x

Keď som si vypočula podcast od Brene Brown a Harriet Lerner, tak som začala byť nervózna, že sa mi tieto poznatky dostávajú pod ruky až teraz. Chcem sa s vami podeliť o to, čo som všetko sa za tie 3 hodiny počúvania dozvedela. 

Téma možno neznie sexy, ale dajte jej šancu. 

V prvom rade by som rada uviedla na svetlo jeden fakt. A to, že ako ľudské bytosti sme predurčení k tomu, že sa neúmyselne a nevedome zraníme kvôli svojej odlišnosti. Máme odlišné životné skúsenosti, odlišné perspektívy a to znamená, že príde situácia, kedy to, čo povieme alebo čo nepovieme, alebo čo urobíme, či neurobíme, jednoducho toho druhého zraní. Nedá sa tomu vyhnúť. Nech sa snažíme akokoľvek, v každom jednom medziľudskom vzťahu, k tomu raz (skôr či neskôr) dôjde. Je to proste jeden surový fakt...

Takže je na mieste zmieriť sa s tým, že toto zranenie spôsobíme my sami niekomu druhému, a vice versa, niekto zraní (aj keď neúmyselne a nevedomky) nás. A čo potom, keď sa zraníme, ako to potom vyriešiť, ako potom zahojiť rany a zachrániť vzťahy... 

Ospravedlnenie je (obrovským) darom pre zranenú osobu. A pod ospravedlnením myslím úprimne precítenú ľútosť za svoju časť viny. Ak sa ospravedlníme osobe, ktorú sme zranili, dáme jej najavo, že jej realita a to ako sa v nej cíti, je opodstatnená a dáva absolútny zmysel. To čo zraní mňa, nemusí zraniť niekoho iného. Máme jednoducho odlišné prežívanie! Zranenej osobe teda ponúkneme obrovský dar – pocit emocionálneho bezpečia.

Ďalší dar prinesie ospravedlnenie nám samotným. Nie je to intuitívne a príde mi to skôr paradoxné, ale ak sme schopní prijať zodpovednosť za svoju chybu a úprimne sa za ňu druhej osobe ospravedlniť, vo výsledku sa zvýši naša sebaúcta, staneme sa zrelšími bytosťami a zvýši sa naše sebavedomie, integrita a spokojnosť so sebou samým. Ešte v ten deň, kedy sa ospravedlníme, vyrastieme vo svojich očiach. Znie to šialene, ale je to čistá pravda.

Tretím darom je dar, ktorý dáme nášmu vzťahu s danou osobou. Keď budeme schopní vyriešiť konflikty a zranenia, ktorým sa nedá vyhnúť, dáme nášmu vzťahu víziu a nádej, že všetko, čo vo vzťahu pokazíme, spoločne zase napravíme. 

Zaujímavým faktom bolo pre mňa aj to, že deti sa naučia NEOSPRAVEDLNIŤ sa kvôli tomu, že ich rodičia nevedia povedať ďakujem za tvoje ospravedlnenie, bez všetkých dodatkov ktoré nasledujú za slovíčkom ALE.

Ďakujem, ale... nabudúce to už nerob. 

Ďakujem, ale nabudúce sa ospravedlň skôr. 

Ďakujem, ale.. 

Skutočné ospravedlnenie nezahrňuje slovíčko ALE.

Je mi to ľúto, ale.. 

Všetko, čo nasleduje za „ale“ je buď kritika, výhovorka alebo nejaké obranné tvrdenie. A nezáleží na tom, či je to pravda.. takéto ospravedlnenie s „ale“ môže ísť rovno do koša.

Skutočné ospravedlnenie sa sústredí na naše činy, nie na pocity alebo reakcie druhej osoby.

Porovnajte si tieto dve ospravedlnenia: 

Je mi to ľúto, že sa cítiš zranená kvôli tomu, čo som urobil, viem že si veľmi citlivá v tejto oblasti..  

VERSUS

Je mi ľúto, že som to urobil. Nebolo to správne, už to viac neurobím.

Ospravedlnenie nemá význam, ak nedokážeme počúvať. Učia nás, aby sme vedeli prezentovať a aby sme sa vedeli vyjadrovať. Takže vieme rozprávať, ale nevieme počúvať. To, čo robíme je, že pri počúvaní sa sústredíme na tie časti, s ktorými nesúhlasíme alebo ktoré sú nepravdivé, či zveličené. Čakáme až dostaneme slovo, aby sme mohli opraviť fakty a vyjadriť náš nesúhlas. Ale keď sme v situácii, že sa snažíme vyriešiť konflikt, potrebujeme počúvať s cieľom pochopiť druhú osobu a nie opraviť jej verziu. Źiadne ospravedlnenie nemá význam, ak nedokážeme počúvať.

Skutočné ospravedlnenie si vyžaduje, aby sme urobili všetko preto, aby sa rovnaká vec, pre ktorú sa ospravedlňujeme už viackrát nezopakovala.  Ak sa budeme ospravedlňovať dookola za tú istú chybu... ospravedlnenie stratí význam. Pointou je nerobiť veci, ktoré budú danú osobu znovu a znovu zraňovať.

Skutočné ospravedlnenie nemá slúžiť na umlčanie zranenej osoby. „Povedal som ti už 10-krát, že ma to mrzí, už o tom viac nehovorme!“.

Skutočné ospravedlnenie nič nevyžaduje po zranenej osobe, ani odpustenie.. 

Ospravedlnenie nie je vyjednávací nástroj.

Skutočné ospravedlnenie nie je o tom, kto začal prvý alebo kto má väčší podiel viny. 

A na záver chcem podotknúť, že nepoznám nikoho, vrátane mňa, kto to všetko takto krásne učebnicovo zvláda. Ale chuť zlepšovať sa a pracovať na sebe je všetko, čo je potreba. Ja som zástancom toho, že čím viac sa o sebe dozvieme, tým ľahšie sa nám tu spolu bude žiť. 

Táto téma je široká a pekne sa o nej hovorí, no ťažsie je ju praktikovať. Auuu.. 

Veľa štastia nám všetkým.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.


Už ste čítali?