Začni ešte pred tým, než si ready

Autor: Lenka Hruščáková | 27.1.2020 o 22:23 | (upravené 27.1.2020 o 23:13) Karma článku: 2,67 | Prečítané:  243x

Keby som mala čakať na chvíľu, kedy budem konečne pripravená na 100%, tuti fruti, na stav nejakej dokonalej pripravenosti... čakala by som celý život.

Poslednou dobou zisťujem, že ma fascinujú ľudia, ktorí zdieľajú proces, nie výsledky.

Obdivujem takých ľudí, ktorí ešte nie sú majstrami sveta, nie sú šampiónmi, jedničkami...začali niečo a sú niekde v polovici, idú si svoje a zdieľajú svoj postupný proces... 

Viete... títo ľudia ešte nevyhrali jackpot, oskara ani ešte nenapísali bestsellery... nevedia kam to až dotiahnú, a či vôbec. 

Ukazujú sa vo svojej zraniteľnosti, nie vo svojej dokonalosti. 

A to je niečo, čo je pre mňa absolútne WOW vlastnosť.

Lebo začať pred tým, než sa cítiš pripravený, ukázať sa ešte pred tým, než si na stupienku víťazov... si vyžaduje brutálne veľkú dávku O D V A H Y .

Ja som si vždy vravela, že je potreba čakať, až bude všetko tip top. A až potom nejako tá odvaha sama príde. 

Ale tá  samotná myšlienka, že mám čakať na to, kým sa budem cítiť pripravená alebo až na to, keď budem konečne niekde v cieli... ma uzemňuje a nedovolí mi roztvoriť krídla... už TERAZ. 

Je to lákavá predstava, zdieľať už len výsledky, ovocie, trofeje a medajly. Ale je to rozprávka, ktorú si už nechcem viac čítať na dobrú noc. 

Namiesto toho, chcem zdieľať svoj proces. Zdieľať to, že som, rovnako ako väčšina z vás, na nejakej ceste, na ktorej som sa ja osobne rozhodla neostať ticho a nečakať. 

A aj keď veľmi rada sledujem a som vďačná za takých ľudí, ktorí to už dotiahli do cieľa, a delia sa o skúsenosti, o rady, o ich životný príbeh...

Tak veľmi ma bavia a rada pozorujem životnú cestu aj na prvý pohľad obyčajných ľudí, ktorí idú s kožou na trh, a nie vtedy, keď už to všetko vyhrali, ale práve ešte dáávno pred tým.

Padajú a vstávajú silnejší.

A odvaha neprichádza sama, ale práve vďaka tomu, že sú stále v “aréne” ako skvelo popisuje autorka Brene Brown.

Nech je takých ľudí viac.

Ja ich spoznávam čoraz viac a sama k nim chcem patriť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Jakub Benko

Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme)

Videl som ho usmievať sa na kremačné pece.


Už ste čítali?