Urobíš, čo ti prikážem. Nepýtaj sa prečo. Lebo som povedal.

Autor: Lenka Hruščáková | 12.1.2020 o 20:07 | (upravené 12.1.2020 o 20:41) Karma článku: 2,15 | Prečítané:  588x

Jedna vec mi nedá pokoj a rozčuľuje ma, keď ju vidím v živom prenose. A to je keď povie rodič svojmu protestujúcemu dieťaťu „urobíš tak, lebo som povedal.“ 

Teória, že rodič má vždy pravdu a vždy vie, čo je najlepšie pre jeho dieťa... je prepáčte, ale jedna veľká ilúzia a kiežby to tak bolo. Rodič sa snaží robiť vždy všetko najlepšie, pre svoje dieťa – to už je bližšie ku pravde a osobne si myslím, že áno, každý koná najlepšie, ako len v danej chvíli vie. Ale to neznamená, že je rodič vždy v pozícii, že má pravdu. 

Naša kultúra a výchova nás učí nespochybňovať predovšetkým našich rodičov a autority.

Urobíš, čo ti prikážem. 

Nepýtaj sa prečo.

Lebo som povedal. 

Čo to urobí s detskou psychikou a dušou je to, že dieťa sa naučí pošľapať svoju sebaúctu a hlavne svoje hranice, ktoré vznikajú na základe našich pocitov a emócii. To, čo dieťa a každý človek cíti a zažíva je absolútne individuálne. Keď niekto zažíva v danej chvíli bolesť, s iným človekom to nemusí nič urobiť. Čiže. Každý zažívame niečo unikátne a keď nám niekto prikáže a donúti nás niečo urobiť a nezohľadní naše pocity a vnútorné presvedčenie, tak... pošľape našu hranicu. 

Deťom by sa malo vysvetľovať PREČO sa niečo musí a PREČO sa niečo nesmie. Učiť ich nespochybňovať autoritu je podľa mňa, krátkozraké. Opakom pochybovania je dôverovanie. Východné krajiny majú neoblomnú vieru, že to, čo povie ich učiteľ, ich guru, je sväté. Nikdy by si nedovolili spochybňovať to. Keď im ale povie učiteľ, aby vyskočili z okna, urobia to. Tak veľmi dôverujú svojim autoritám a tak veľmi im chýba kritické myslenie. Západným krajinám je zas veľmi blízke spochybňovanie. Kritické myslenie nás ale akýmsi spôsobom chráni, pred vyskočením z okna a inými nezmyslami. Na každom extréme je niečo dobré, aj zlé. 

A ako vždy, aj tu platí, vziať si z oboch protipólov to najlepšie a stretnúť sa niekde v strede. Vedieť aj kriticky uvažovať a vedieť aj dôverovať.

Podľa mňa, keď niečo prikazujeme alebo zakazujeme deťom bez toho, aby sme im to patrične vysvetlili a ešte im vetou lebo som povedal dáme jasne najavo, že sme autorita, ktorú nemajú právo nikdy spochybňovať, vytvárame viac zlého ako dobrého. 

Je celkom fajn zohľadňovať to, že všetci sme iní a máme odlišné potreby. Ak sa dieťa naučí, že musí obetovať svoju pravdu, aby sa zapáčilo a bolo milované, prenesie si to do vzťahov v dospelosti. Vznikne celá špirála problémov.

Kto vie dobre po anglicky, odporúčam pozrieť si toto video, ktoré ma inšpirovalo k napísaniu tohto článku a objasňuje ďalšie zaujímavé súvislosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?