A spolu so mnou aj každý jeden človek na svete. Prečo? Pretože CÍTIŤ tieto pocity je NEPRRÍJEMNÉ. A najradšej by sme sa im vyhli. Aj sa vyhýbame. Každý si nájdeme iné záchranné mechanizmy, ktoré nám vytiahnú hlavu zo smútku, pomôžu nám ZABUDNÚŤ a NECÍTIŤ.
Ale... ak sa nám naozaj podarí znecitlivieť, obrniť svoje srdce a viac už necítiť negatívne emócie, prestaneme cítiť aj emócie akými sú láska, radosť, vďačnosť. A život v ktorom nie je láska, radosť a vďačnosť sa nedá žiť. Skôr či neskôr, sa z toho zbláznime, alebo to šialenstvo ukončíme. Nevieme si vybrať, ktoré emócie cítiť chceme a ktoré už nechceme. Všetko alebo nič – tak znie kontrakt.
Hanba je veľmi zákerná emócia. Viaže sa s ňou pocit, že nie sme dosť dobrí. Je rozdiel medzi hanbou a pocitom viny. Ako Brene Brown vysvetľuje, keď urobíte niečo nezodpovedné, napríklad sa opijete a zaspíte na dôležité stretnutie na ďalší deň, tak hanba znie takto: „Do riti, ja som ale idiot. Nechápem, ako môžem byť tak nezodpovedný a hlúpy...“, vina povie toto: „Panebože, urobil som hlúposť.“.
Jediný rozdiel medzi hanbou a medzi vinou je ten, že hanba je o VAŠOM BYTÍ a vina je o VAŠOM SPRÁVANÍ. Hanba je veľmi nebezpečná emócia, a spôsobuje pocit izolácie a vyvoláva vždy jeden jediný pocit – nie som dosť dobrý.
V našej kultúre je hanba silne zakorenená a s ňou aj pocity ako „mal by som radšej čušať“, „nezaslúžim si to“, „nie som dosť dobrý“. Často som sa zamýšľala prečo je viera tak účinná v obrátení života naruby. Určite poznáte aj vy niekoho, osobne alebo z počutia, kto bol na samom pokraji, ale vďaka viere v Boha sa zachránil a zmenil svoj život o 360 stupňov. Ja poznám nejeden takýto prípad, a úprimne, dosť ma to fascinuje, aká sila sa nachádza v tom, keď človek uverí, že je dosť dobrý a že je hodný lásky. Viera dokáže tento pocit v ľuďoch vzbudiť.
Každý jeden z nás túži po spojení. Hlbokom úprimnom ľudskom spojení, po vzťahu so živou bytosťou, ktorá ho bude skutočne poznať a milovať. Napriek jeho nedokonalostiam. Pretože ako Brene tvrdí, našim deťom by sme nemali vravieť „Ty si ale dokonalé bábätko. Dúfam, že z teba vyrastie úspešná športovkyňa a že pôjdeš na úspešnú univerzitu.“ ale namiesto toho by sme im mali povedť niečo takéto: „Ty si ale úžasné stvorenie, ktoré je nedokonalé a bude robiť chyby, ale napriek tomu je dostatočne dobré a hodné lásky.“ Súhlasím s ňou.
Opakom hanby je odvaha byť zraniteľným. Znie to ako najväčšia zrada na svete... Lebo nás učili, aby sme boli odvážni. A potom nás učili, že byť zraniteľní znamená byť slabochom. Takže sa nám to cele doplietlo a myslíme si, že sme odvážni, keď neukazujeme svoju zraniteľnosť. Ale nie sme. Zraniteľnosť nie je o tom, že povieme všetkým všetko.
Zraniteľnosť nie je o tom, že dáme na facebook správy, ktoré si píšeme so svojim partnerom. Zraniteľnosť je o tom, povedať ‚Milujem ťa‘ ako prvý. Alebo o tom dať výpoveď, povedať niečo, čo nie je príjemné, ale je nutné. Výsledok je neistý a riskantný. O tom je zraniteľnosť.
Je pre nás nesmierne dôležité mať niekoho, pri kom môžeme byť kompletne zraniteľní. Pretože ak naberiete dostatok odvahy, a budete zraniteľní, otvoríte si dvere aj k týmto emóciam – hlboké prepojenie s druhým človekom, k radosti a k láske.
A odporúčam pozrieť si od Brene Brown toto video The Call To Courage.