Niečo o mojich dvoch obľúbených pocitoch - zraniteľnosti a hanbe

Autor: Lenka Hruščáková | 12.12.2019 o 21:57 | (upravené 12.12.2019 o 22:06) Karma článku: 1,10 | Prečítané:  309x

Zraniteľnosť, hanba, strach. Kombinácia, ktorej by som sa najradšej na míle vyhla. Ak by existoval čarovný vypínač, ktorým by som mohla vypnúť svoj strach, svoju hanbu, alebo pocit zraniteľnosti, dala by som za ňho všetko.

A spolu so mnou aj každý jeden človek na svete. Prečo? Pretože CÍTIŤ tieto pocity je NEPRRÍJEMNÉ. A najradšej by sme sa im vyhli. Aj sa vyhýbame. Každý si nájdeme iné záchranné mechanizmy, ktoré nám vytiahnú hlavu zo smútku, pomôžu nám ZABUDNÚŤ a NECÍTIŤ.

Ale... ak sa nám naozaj podarí znecitlivieť, obrniť svoje srdce a viac už necítiť negatívne emócie, prestaneme cítiť aj emócie akými sú láska, radosť, vďačnosť. A život v ktorom nie je láska, radosť a vďačnosť sa nedá žiť. Skôr či neskôr, sa z toho zbláznime, alebo to šialenstvo ukončíme. Nevieme si vybrať, ktoré emócie cítiť chceme a ktoré už nechceme. Všetko alebo nič – tak znie kontrakt. 

Hanba je veľmi zákerná emócia. Viaže sa s ňou pocit, že nie sme dosť dobrí. Je rozdiel medzi hanbou a pocitom viny. Ako Brene Brown vysvetľuje, keď urobíte niečo nezodpovedné, napríklad sa opijete a zaspíte na dôležité stretnutie na ďalší deň, tak hanba znie takto: „Do riti, ja som ale idiot. Nechápem, ako môžem byť tak nezodpovedný a hlúpy...“, vina povie toto: „Panebože, urobil som hlúposť.“.

Jediný rozdiel medzi hanbou a medzi vinou je ten, že hanba je o VAŠOM BYTÍ a vina je o VAŠOM SPRÁVANÍ. Hanba je veľmi nebezpečná emócia, a spôsobuje pocit izolácie a vyvoláva vždy jeden jediný pocit – nie som dosť dobrý. 

V našej kultúre je hanba silne zakorenená a s ňou aj pocity ako „mal by som radšej čušať“, „nezaslúžim si to“, „nie som dosť dobrý“. Často som sa zamýšľala prečo je viera tak účinná v obrátení života naruby. Určite poznáte aj vy niekoho, osobne alebo z počutia, kto bol na samom pokraji, ale vďaka viere v Boha sa zachránil a zmenil svoj život o 360 stupňov. Ja poznám nejeden takýto prípad, a úprimne, dosť ma to fascinuje, aká sila sa nachádza v tom, keď človek uverí, že je dosť dobrý a že je hodný lásky. Viera dokáže tento pocit v ľuďoch vzbudiť.

Každý jeden z nás túži po spojení. Hlbokom úprimnom ľudskom spojení, po vzťahu so živou bytosťou, ktorá ho bude skutočne poznať a milovať. Napriek jeho nedokonalostiam. Pretože ako Brene tvrdí, našim deťom by sme nemali vravieť „Ty si ale dokonalé bábätko. Dúfam, že z teba vyrastie úspešná športovkyňa a že pôjdeš na úspešnú univerzitu.“ ale  namiesto toho by sme im mali povedť niečo takéto: „Ty si ale úžasné stvorenie, ktoré je nedokonalé a bude robiť chyby, ale napriek tomu je dostatočne dobré a hodné lásky.“ Súhlasím s ňou. 

Opakom hanby je odvaha byť zraniteľným. Znie to ako najväčšia zrada na svete... Lebo nás učili, aby sme boli odvážni. A potom nás učili, že byť zraniteľní znamená byť slabochom. Takže sa nám to cele doplietlo a myslíme si, že sme odvážni, keď neukazujeme svoju zraniteľnosť. Ale nie sme. Zraniteľnosť nie je o tom, že povieme všetkým všetko.

Zraniteľnosť nie je o tom, že dáme na facebook správy, ktoré si píšeme so svojim partnerom. Zraniteľnosť je o tom, povedať ‚Milujem ťa‘ ako prvý. Alebo o tom dať výpoveď, povedať niečo, čo nie je príjemné, ale je nutné. Výsledok je neistý a riskantný. O tom je zraniteľnosť. 

Je pre nás nesmierne dôležité mať niekoho, pri kom môžeme byť kompletne zraniteľní. Pretože ak naberiete dostatok odvahy, a budete zraniteľní, otvoríte si dvere aj k týmto emóciam – hlboké prepojenie s druhým človekom, k radosti a k láske. 

A odporúčam pozrieť si od Brene Brown toto video The Call To Courage. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Mandaríni kľakli a klepetá pre Dobroša (týždeň podľa Schutza)

Ako sa dačo ako Trnka mohlo stať generálom na prokuratúre?

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Trnka je symptóm zrúteného štátu

Štát chce zakryť, že implodoval na súčiastky.

Emigroval a štyridsať rokov písal básne v anglických blázincoch

Ako mladícky elegán ohuroval devy, v exile hádzali jeho verše do koša.


Už ste čítali?