reklama

Ako naše detstvo ovplyvní naše partnerské vzťahy, časť 2

Tento článok je pokračovaním predošlého, a je o tom, aké následky zanechalo naše detstvo a prečo sa nám opakujú isté situácie v živote a to predovšetkým vo vzťahoch. Cez vzťahy sa v momentálnej dobe ako ľudia učíme sami o sebe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nikto nám nevie nastaviť lepšie zrkadlo, než náš partner. Ak nás dokáže niečo vyprovokovať, či zraniť, je na mieste začať pátrať v sebe a začať si svoje pocity všímať. Nie je náhoda, že sa cítime, ako sa cítime. Nasledujúce rozdelenia môžu pomôcť k tomu, aby sme naše emócie, ktoré zažívame, či už je to hnev, strach, smútok, atď., aby sme ich vedeli aj pochopiť a nájsť ich koreň.

  1. Človek, ktorý v detstve dostal všetko, čo chcel, tzv. syndróm rozmaznaného dieťaťa - To tejto skupiny sa radí dieťa, ktorému rodičia dali všetko, čo si kedy zmyslelo a nikdy mu nepovedali nie, pretože ak by povedali, dieťa by urobilo škandál. Dieťa si mohlo robiť čo sa mu zachce, nemalo nastavené žiadne zdravé hranice a skákalo rodičom po hlave. V dospelosti majú potom tieto osoby problém akceptovať NIE od ich partnerov, kolegov a chcú, aby bolo stále po ich. Nechcú robiť kompromisy pokiaľ ide o ich potreby a túžby. Neberú do úvah potreby ich partnera, tak trochu na neho vo vzťahu zabúdajú, oni sú v centre pozornosti. Myslia si, že cez externé faktory získajú väčšiu spokojnosť, pretože cez hračky a iné hmotné veci získavali spokojnosť aj v detstve. 
     

  2. Človek, ktorý si nesie hlboký pocit hanby z detstva– Hanba a vina sú jedny z najdeštrukčnejších emócií. Rozdiel medzi tým, keď cítime vinu a keď cítime hanbu je ten, že keď cítime vinu, tak sa cítime zle, pretože sme urobili niečo zle, môžeme to napraviť a pohnúť sa ďalej. Keď ale cítime hanbu, máme pocit, že je niečo zlé s nami samotnými, nie sme jednoducho dosť dobrí. Takéto deti sa v detstve ocitli v situáciách, kedy nadobudli pocit, že nie sú hodní lásky a rešpektu a tak začali svoje pocity potlačovať a hanbiť sa za ne. Môžu skončiť vo vzťahu s násilným, či nerešpektujúcim človekom. Bez ohľadu na to, koľko do vzťahu prinášajú, stále sa cítia, že si nezaslúžia lásku a rešpekt. 
     

  3. Človek, ktorý musel byť dokonalé dieťa, tzv. perfekcionista – ak patríte k deťom, na ktoré bol vyvíjaní obrovský nátlak v detstve, museli ste mať najlepšie známky, excelovať vo všetkom, tak pravdepodobne sa v tejto skupinke nájdete aj vy. Zvyčajne tieto deti excelujú v škole, čo je pozitívna stránka, ale keď vyrastú, tak majú tendenciu vytvárať si nerealistické očakávania. Čo sa týka ich partnerov, vadí im každá maličkosť a každá chybička, ktorú na partnerovi nájdu. Obvykle partnerove nedostatky zveličujú. Títo ľudia patria k workoholikom, majú tendenciu zanedbávať vzťah, kvôli svojim cieľom a dosahovaniu výsledkov. Nie je nič zlé na tom byť orientovaný na cieľ, ale takisto je dobré urobiť si čas na ľudí, ktorí sú pre nás dôležití. Títo ľudia majú podvedomý strach zo zlyhania, je jedno koľko toho robia, ako skvelí v niečom sú, stále sa cítia, že nerobia dostatok a mohli by sa zlepšiť ešte v niečom. Naháňajú sa za dokonalosťou, ktorá sa pravdepodobne ani nedá dosiahnuť, takže nikdy nie sú dostatočne uspokojení a šťastní, čo sa odrazí aj vo vzťahu. 
     

  4. Človek, ktorý vyhľadáva povolenie u druhých ľudí– Ak ste mali nejaký problém ako dieťa a prišli ste s tým za rodičom a jediné čoho sa vám v tej chvíli dostalo bolo: ,,Ty ešte nič nevieš, si malý, ja som rodič, ja ti poviem ako sa máš cítiť a správať", tak je šanca, že sa v tejto skupine nájdete aj vy. To, aby deti rešpektovali autoritu a aby mali pevné hranice je určite potrebné, ale takisto je potrebné aby si deti vytvorili vlastný koncept bytia, seba samého, vlastnú identitu, a aby vedeli, že ich pocity sú takisto dôležité. Ak rodič znehodnotí pocity dieťaťa, tak v dospelosti bude taký jedinec hľadať stále povolenie u druhých ľudí, aby mu niekto iný povedal, ako sa má cítiť, čo má robiť. Títo ľudia neveria svojej intuícií, nevedia sa rozhodovať, hľadajú vonkajšie indície a povolenia. Vyberajú si často partnerov, ktorí im vo vzťahu diktujú každý malý detail, pretože niekde v hĺbke samích seba sa cítia, že sa nevedia/nemôžu postaviť sami za seba a rozhodnúť sa.
     

  5. Človek, ktorý mal v detstve príliš bojazlivých a ochranárskych rodičov– deti rodičov, ktorí sa až úzkostlivo boja o svoje deti a majú tendenciu ich veľa ochraňovať, nemajú šancu preskúmať samich seba, svoje okolie, prostredie a komunitu do takej miery, do akej by chceli. V dospelosti, keď už budú „na slobode“ od svojich rodičov, keď odídu na internát alebo sa odsťahujú z domu, tak častokrát tieto deti zdivočia, pretože nemajú žiadnu sebakontrolu a sebadisciplínu. Častokrát sú títo jedinci tzv. chameleóni, ktorí sa menia na základe ľudí, ktorých majú okolo seba (ak sú medzi hanblivými, aj oni sa stanú hanblivými a pod.). Títo jedinci ťažko prijímajú riskantné situácie.

    Pokiaľ vás tématika vzťahy, sebarozvoj a psychológia zaujíma, určite sa prihláste k odberateľom mojich článkov, do budúcna prídu ďalšie.:)

Lenka Hruščáková

Lenka Hruščáková

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Som veľmi zvedavý človek a rada si veci robím po svojom. Verím, že čím viac pochopím samú seba, tým ľahšie sa mi bude žiť. Keď mám čo povedať, neostávam ticho. IG @hruscka Zoznam autorových rubrík:  práca na sebevzťahy naše každodennédetstvo, deti, výchovaNezaradenéliečenie sa z perfekcionizmulesSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu