Deti... počujú všetko

Autor: Lenka Hruščáková | 7.2.2017 o 1:35 | (upravené 7.2.2017 o 13:36) Karma článku: 3,89 | Prečítané:  867x

Nedávno som si prečítala veľmi pravdivú myšlienku : Spôsob, akým komunikujeme so svojimi deťmi sa stane ich vnútorným hlasom.

Deti sú ako špongie. Nasávajú všetko čo vidia, počujú, zažívajú. A to, akým spôsobom k nim prehovárajú ich rodičia, sa naozaj stane ich vnútorným hlasom.

Trvá to dlhú dobu a chce to veľa úsilia prepísať potom to, čo sa im dostane do hlavičiek. Ak napríklad dieťa vyparáti niečo zlé, je veľmi podstatné, akým štýlom rodič situáciu zvládne a vykomunikuje s dieťaťom. Ak sa neskôr dieťaťu niečo nepodarí, alebo sa dostane do podobnej situácie a rodič už nebude nablízku, tak sa mu v hlave vynoria s veľkou pravdepodobnosťou slová, ktoré mu kedysi rodič povedal.

Všimla som si to, keď som chodila za deťmi do nemocnice, že niektoré deti si neverili a stále opakovali: „Nie ja neviem nič nakresliť, nezvládnem to, nie som dosť dobrý. “  Tak som sa ich potom jemným spôsobom snažila preladiť, aby sa vnímali pozitívne a aby si verili.

Každý dospelý človek má v sebe vnútorne dieťa. A to, ako sa k nemu správa, sa ukáže práve v kritických situáciach. Môže sa k nemu správať chápavo, s úctou, s láskou, alebo sa k nemu môže správať veľmi kruto. Komunikácia je kľúčová a slovo je mocný nástroj, preto by sme mali byť opatrnejší, keď sa rozprávame s deťmi, alebo pri deťoch.

Všetko sa dá zmeniť, aj to, ako sa správame sami k sebe, aj to, ako sa správame k ostatným. U detí to ale všetko začína. Preto je tam najväčší potenciál vytvoriť niečo dobré.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Valkovho vraha označili, v prípade Kuciaka jeho kolegyňa stráca nádej

Čaká sa na prokuratúru, či uverí verzii o vražde právnika.


Už ste čítali?