Umyjem si zuby, oblečiem sa a nasadím si masku

Autor: Lenka Hruščáková | 10.11.2016 o 14:15 | (upravené 10.11.2016 o 15:50) Karma článku: 4,97 | Prečítané:  677x

Čo keby sme odrazu prestali všetci klamať?! Alebo ešte lepšie.... Čo keby nám zostával týždeň života?! 

Keby nám ostal týždeň života asi by sme v sekunde prestali robiť to, čo práve robíme
a povedali si :  „Dopr**** čo chcem ešte stihnúť?!!!!!!!!!

Pravdepodobne by sme sa psychicky zrútili.

Alebo možno vás podceňujem. Možno máte úžasné životy, so smrťou ste zmierení a žijete autentický život, v ktorom ste úprimní sami k sebe a k ostatným.
Bravo! Ak áno, tak to prosím naučte aj ľudí okolo vás a zdieľajte svoju múdrosť.<3

Smrť je geniálna v tom, že dokáže v sekunde pretvoriť priority a zmýšľanie.

Ľudia o tom napísali knihy a natočili filmy. Vo filme Nedotknuteľní bolo v závere povedané jedno múdro: „Na konci bude záležať iba na dvoch veciach. Ako veľmi si miloval a ako veľmi ťa milovali.

To si snáď robia srandu nie?! My sa tu celý život ženieme za kariérou, diplomom, uznaním, a neviem čím ešte a ono bude záležať iba na láske?!!!!!

Znie to ako vtip, ale nie je.

Koľko ľudí prežije kvôli strachu nenaplnený život a koľko ľudí sa v živote svetu neotvorí?

Síce som nezomrela, ale ani som nežila. A to bol presne dôvod, ktorý ma donútil zamyslieť sa sama nad sebou. Čím môžem ja prispieť tomuto svetu a čo tu chcem zanechať ? Na odpoveď je ešte skoro, predsa len, som mladá.
A aby som mohla byť stará a múdra musím byť mladá a hlúpa. 
Ale vedela som, že prvý krok k tomu, aby som ŽILA bol ,aby som začala tvoriť.
A tak som začala cvičiť jógu, písať, a trochu aj fotiť a maľovať. 

Prestala som sa pozerať na to, čo odo mňa chcú druhí. Alebo čo si myslím, že chcú. 
A začala som od nuly. ..Blank.. Prázdno... Som tu iba ja. ČO CHCEM A KTO SOM?!
To je otázka, ktorú som si kládla každý deň a ktorá sa stala mojim kompasom.

Učili nás, prevažne nás Slovákov a Čechov, aby sme boli poslušní & slušní, aby nás mali ostatní radi a aby sme sa im zapáčili.

Nechcem hádzať všetkých do spoločného vreca, ale čo si tak všímam, ľudia riešia veľmi podobné problémy ako ja, len o nich nehovoria nahlas.

Je príjemnejšie nosiť masku a byť zahalený rúškom anonymity.

Názov článku je trochu provokatívny (ako inak). Ale viem o čom hovorím. Už od detstva som si vytvárala falošné identity, písala pod pseudonymom a doteraz mám svoje vlastné stránky o ktorých nikto nevie. Umyla som si zuby, obliekla sa a nasadila si masku. Jupíí. Môžem ísť von.

Bez otvorenia nemôže nastať hĺbka a zostáva to na povrchu.

Akonáhle sa človek niekomu otvorí a sprístupní svoje zmýšľanie, tak dáva príležitosť nahliadnúť hlboko do svojej duše. Ak sa človek neotvorí, tak ho nikto nemá šancu hlbšie pochopiť.

Svoje myšlienky a úvahy som si nechávala celý život pre seba. Veď ma aj tak nikto nepochopí... Veď si o mne pomyslia, že som blázon.

Lenže zrazu som zistila, že keď píšem, tak sa liečim. Že mi to pomáha utriediť si myšlienky a dať ich preč z hlavy na papier.
Keď som začala zdieľať svoje články, tak mi začali písať ľudia.
WOW, pomyslela som si.
Oni ma chápu!
Ľudia dokonca myslia podobne a riešia podobné veci ako ja!

A keďže som sa cítila dosť často nepochopená, tak zistenie , že v tom nie som sama, že nie som až taký exot ako som sa domnievala, mi dodalo neopísateľnú radosť, odhodlanie a motiváciu.

Možno tam vonku existujú ďalší ľudia, ktorí hľadajú odvahu. Ktorí sa domnievajú, že im ostatní nerozumejú.  

Prestať nosiť masku mi trvalo asi 22 rokov a dá sa povedať, že práve od toho momentu som začala mať hlboké vzťahy a začala byť viac sama sebou a menej si klamať.

Netvrdím, že s ľuďmi zdieľam celý svoj život. Alebo že by som už z toho nemala strach

Niektoré veci čakajú na to, až si ich vyriešim a nadobudnem v nich stabilitu.
Pretože odhaľujem svoju ranu, ktorá má ešte chvíľku byť zalepená leukoplastom, aby sa mohla usušiť.

A na tom nie je nič zlé. Nechcem zdieľať všetko :) Mám rada svoj privátny ostrov, na ktorý sa z času na čas odoberiem a chcem tam byť sama.  

Keď ale mám čo povedať a hlavne ak je to niečo, čo som pochopila a dokázala som zmeniť svoj starý vzorec či návyk, tak sa o to rada podelím. 

Chcem to zakončiť citátom, ktorý si v sebe nesiem už dlho, ale až teraz ho začínam skutočne žiť.  

Je lepšie byť nenávidený za to, kto si, ako byť milovaný za to, kto nie si."

PS: Ver mi. Je to asi stokrát lepší pocit. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

SVET

Schwarzenberg pre SME: Okamura či Kotleba, všetko rovnaká háveď

Babiš môže ohroziť demokraciu, tvrdí.

KOMENTÁRE

Akých čudákov tie župné voľby priťahujú

Kandidáti sú najlacnejšou investíciou a ľudia sú hlúpi a zábudliví.


Už ste čítali?