Prečo sa porovnávame a prečo je to šialenosť

Autor: Lenka Hruščáková | 27.2.2016 o 22:40 | (upravené 28.2.2016 o 18:43) Karma článku: 6,43 | Prečítané:  700x

Porovnávame sa. O tom niet pochýb. Otvoríme facebook, instagram, ideme do školy, do práce a už sa nám v hlave vedome i nevedome objavujú myšlienky, že niekto je lepší, horší, krajší, úspešnejší a tak podobne... 

PREČO SA POROVNÁVAME ?
Odpoveď je jednoduchá. Takto nás to v detstve učili. Ten koho nie, tak mal šťastie. Pracujem v škôlke a som svedkom toho, ako 5 ročné detičky navzájom neustále súťažia.
„Nie je to súťaž. Je to iba hra.“ –hovorím im. Deti na mňa udivene pozerajú a nechápu, ako to, že to nie je súťaž. Tie deti, ktoré nenašli ani jeden pár pexesa sa začali cítiť frustrovane, niektoré prestali hrať. „Nie je to súťaž!!! Hrajeme iba pexeso! Nezáleží na tom, kto nájde viac párov!“ – snažím sa im vyčerpane vštiepiť do hlavy. Pri každej hre sa snažím, aby nebolo víťaza či porazeného. Chcem, aby sa každé jedno dieťa cítilo ako víťaz . Rovnocenne. Sebavedomo. Nikto nie je lepší, alebo horší...

Ten kto má súrodenca, veľmi dobre vie, aké to je byť porovnávaný. „Ale tvoja sestrička vedela v tvojom veku už toto... A pozri sa ako si tvoj braček dobre vedie...“ Od mala nás každý porovnáva. V škôlke, doma, neskôr v škole a neskôr v práci. Výsledkom je to, že už bez toho nedokážeme žiť.

V škole sa začneme porovnávať v momente, keď dostaneme prvú známku. Pokračuje to porovnávaním sa na základe obľúbenosti, šikovnosti, zdanlivej krásy, materiálnom bohatstve, v množstve priateľov, v úspechoch a neúspechoch. Dostaneme sa do vzťahu a porovnávame nášho partnera s naším ex, s partnerom našej kamarátky. Prídeme do práce a porovnávame sa s kolegami, s bývalými spolužiakmi, a takto by som mohla pokračovať až do ... do momentu, kým si človek nepovie:  DOSŤ. UŽ STAČILO!

Je dobré si uvedomiť, že celé porovnávanie pramení už z detstva. Aj naši rodičia boli pravdepodobne v detstve porovnávaní, takže sa na nich nemožno hnevať, ak v nás živili porovnávanie. Je preto na mieste pochopiť to a zmeniť to.

PREČO JE POROVNÁVANIE ÚPLNE ŠIALENÉ?
Pretože my nikdy nevidíme celý príbeh a celú pravdu. Vidíme len kúsok. Koľkokrát ste si mysleli o niekom niečo nesprávne. A potom ste si vyčítali, že ste ho zle odhadli. To, čo vidíme, je iba nejaký kúsok zo životnej situácie. Nevidíme to úsilie, tie dôsledky, ktoré tomu predchádzali. Vidíme iba ten konečný stav. Môže ním byť úspech, bohatstvo, krása, sláva, popularita a tak podobne...

Chcem iba poukázať na to, že ten pocit, že vieme o druhých všetko, je chybný. Nevieme.

Vidíme iba to, čo sa nám druhý rozhodne ukázať. To, čo sa rozhodne skryť sa nedozvieme.

Naše životné cesty sú jedinečné a neokopírovateľné. My všetci si zažívame na svojej ceste iné veci, v inom počte a v inom pomere ako ostatní. Sme naprosto unikátni a originálni. Preto, keď sa pozrieme na ostatných a začneme s porovnávaním, spomeňme si, že sme na úplne inej koľaji ako sú oni.

Prestaňme všetko posudzovať. Hľadať na všetkom čierne a biele. Porovnávať samých seba s druhými. Jediný človek, s ktorým má zmysel sa porovnávať, je ten, ktorým sme boli my samy VČERA a ten, ktorým sme DNES.

Prajem Vám i sebe veľa neporovnávania.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?